Ja už zase rozprávam… po necelom dni mlčania… aha:
Zamyslenie 15
Len tak… o mojej „výšivke“…
Neoplatí sa otvoriť si ústa… ja som ich otvorila pred jedným mužom a čo sa stalo, to sa hneď dozviete…
Iste nikoho nepoteší, keď sa mu zlomí zub… potom totiž nezostáva nič iné, len ísť k zubárovi… a ako to môže dopadnúť, to veru nevymyslíte… to treba zažiť… priznám sa, že návštevy u zubára rozhodne nie sú mojím koníčkom… a po dnešku sa na tom veru nič nezmenilo… ale pravdou je, že som si zlomila zub… a že bolo treba ísť k zubárovi… a že až dnes som našla v sebe dosť síl, aby som sa na to odhodlala…
Po dlhom čakaní v čakárni som sa presunula do ambulancie zubára… keď som oboznámila lekára so situáciou, v ktorej som sa ocitla, chcel, aby som otvorila ústa… to chce málokto… nuž, otvorila som… potom oboznámil s nastávajúcou situáciou zubár mňa… vraj zubu, vedľa toho zlomeného, tiež končí pobyt v mojich ústach… no teda… a ešte aj niekoľkým ďalším, lebo sa pod nimi vytvorilo čosi, čo sa mi môže dostať do krvi a spôsobiť problémy so srdcom… so srdcom?… a ja som si doteraz naivne myslela, že problémy so srdcom mi spôsobila neopätovaná láska… a on vraj, že zuby… čo už… no nepotešil ma… ale s dôverou som otvorila ústa znovu… už sediac v kresle… zubárovi sa podarilo zlomiť mi zub vedľa toho, ktorý sa zlomil mne… so zanietením sa však pustil do vyberania koreňov a čistenia zväčšujúcej sa dierky… tej, čo vytvoril on v mojom ďasne… keďže ma predtým poriadne ponapichoval zo všetkých strán, bolesť som necítila… po chvíli sa rozhodol dokázať mi, že vie vytrhnúť zub aj bez zlomenia… dokázal… a tak sa ďalší zub rozlúčil so mnou… a ja som sa v duchu rozlúčila na nejaký čas… teda dočasne… s nahrávaním relácií pre Slobodný vysielač, ba aj pre moje Okienko snov… s doširoka otvorenými očami (aj ústami) som sa pozrela na lekára… s údivom hľadel do mojich úst a spýtal sa, prečo sa zo mňa valí toľko krvi… ale vraj sa to dá zastaviť šitím… ledva mi mysľou prebehla otázka, ako som sa dostala od zubára ku krajčírovi, keď sa ma spýtal, či mi je zle, keď som zmenila farbu v tvári… najprv si asi myslel, že je to odraz môjho bieleho pulóvra… ale nebol… svoj cit k zladeniu farieb prejavil, keď do ihly navliekol bielu niť… potom šil a šil… keby len šil, on priam vyšíval… žiadne 2-3 stehy a dosť, ale poriadna výšivka… ale aj tak som toho názoru, že výšivka na mojom kroji je krajšia ako tá, čo mi povyšíval v ústach… a najmä nebolí… teda, tá na kroji… keď skončil s vyšívaním, mala som pocit, že som sa od strachu spotila úplne všade na celom tele… potom mi do úst zasunul akýsi tampón a kázal mi spojiť zvyšné zuby, zavrieť ústa a zostať tak pol hodinu… zrejme chcel zabrániť môjmu slovnému vyjadreniu sa k tomu, čo sa udialo… s vykrivenými ústami od injekcií by som toho nenarozprávala veľa ani bez tampónu… a vraj – o týždeň sa uvidíme… ak dožijem, pomyslela som si… sestrička sa na mňa súcitne pozrela, podala mi zdravotný preukaz a kartičku s dátumom mojej ďalšej návštevy a nenápadne zašepkala 29 €… tuším sa mi aj farba do líc vrátila… zaplatila som a odkráčala domov… cestou som sa zamyslela nad tým, dokedy budem môcť rozprávať len písomne…
Doma som nestíhala vypľúvať krv… takmer stále som jej mala plné ústa… do rany som si nakvapkala levanduľový olej a nasvecovala som sa Bio-lampou… a vypľúvala som krv… po necelých dvoch hodinách sa mi zdvihol žalúdok a vyvrátila som množstvo zrazenej krvi… a začala sa ohlasovať moja „výšivka“ v ústach… bolelo to, tak som sa radšej sústredila na počúvanie premiéry mojej relácie ŽIVOT NA CESTE ZA SNOM č.9… po jej skončení som si uvedomila, že krvácanie sa zastavilo, ale bolesť pretrvávala… vonku svietilo slniečko, nuž som vzala nožnice na strihanie konárikov a išla som do záhrady pokračovať v strihaní hrozna… práca vraj šľachtí… možno bude zo mňa šľachtičná… kto vie…
Moje prianie na záver – majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… a najmä bezzubárovo…:)
Lúči sa s vami
Elenn
napísané – streda 20.04.2016
zverejnené – štvrtok 21.04.2016
nahrávka – štvrtok 21.04.2016
Pokračovanie: Zamyslenie 16 – Len tak… opäť u zubára