Zamyslenie 14
Len tak… o tom, keď sa darí…
Určite to poznáte… keď sa darí, tak sa darí… a viete, ako sa darilo mne?
Bol príjemný nedeľný februárový neskorý večer… rozhodla som sa urobiť si večernú siestu v hudobnom kútiku v obývačke…
je tam klavír, cimbal, akordeón, klávesy, ozembuch, malá gitara…
Začalo to tým, že som chcela mať len také intímne osvetlenie… iba malou nočnou lampou… lampa bola položená na koberci…
zakopla som o ňu… zhasla, lebo sa pretrhlo vlákno vo vnútri žiarovky… pri výmene žiarovky som odskrutkovala aj celú dolnú časť
lampy… nuž som ju vrátila späť… a opäť som skrutkovala… nechytilo, tak som pritlačila… zrazu sa z lampy zaiskrilo, vlákno žiarovky sa rozžiarilo, vzápätí sa pripieklo na jej sklo a v celom dome zhaslo svetlo… vyrazilo poistky… nahodila som ich svietiac si mobilom…
Potom sa prišiel pozrieť do obývačky syn Vašík, čo tam vyvádzam… aby ma potešil, urobil zo mňa modelku a fotografoval ma s našimi hudobnými nástrojmi… sú to pekné zábery… hudobné nástroje na nich vyzerajú naozaj dobre…
Na druhý deň ráno som vyprevadila syna na cestu do BA a počas počúvania relácie Kôpky snov som vyrábala upútavku na svoju reláciu… potom som chcela pripraviť samotnú reláciu, do ktorej som potrebovala nahrať pár vstupov… ale „ouha“… zistila som, že mi odchádza hlas… ktovie kam a najmä prečo, keď som ho potrebovala použiť… nahrávanie sa teda nekonalo, „mutovala“ som jedna radosť…
„Rozprávať síce nemôžem, ale jesť by som mohla,“ pomyslela som si… rozhodla som sa popražiť si na masle pár zemiačikov…
kým sa pražili, nakrájala som si cibuľu… cibuľa je zdravá, však? S chuťou som zjedla zemiaky a zistila som, že som na cibuľu úplne zabudla… čo už…
Chcelo by to zapiť… teplé pivo s medom je dobré, keď bolí hrdlo… mohlo by mi pomôcť vrátiť hlas… priniesla som zo špajze pivo
v plechovke… začala som ho otvárať… odtrhlo sa „pútko“… vrchnák som prerazila nožom, aby som si mohla pivo naliať… dala som ho zohrievať a na chvíľu som odbehla… kým som sa vrátila, časť piva vykypela…
Naozaj platí, keď sa darí, tak sa darí… išla som vybrať poštu zo schránky… pri otváraní dvierok sa vytiahol držiačik… keď som ho dávala naspäť, praskol…
Potom som si sadla k počítaču a začala som písať toto Zamyslenie… po napísaní som ho dala Uložiť… uložilo sa tak dobre, že som ho našla až teraz… po viac ako polroku… doplnila som záver a snáď sa mi podarí vložiť ho tam, kam patrí… do môjho Okienka snov…
Nuž, majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie…:)
Lúči sa s vami
Elenn
23.02.2015, 27.09.2015
