Peter KRŠIAK
zamyslenie na tento deň…
nočným tichom nesie sa šum
ak som príliš hlučný, tak si ma stlm
no kým mi tlkot srdca neustáva
buď tou, čo mi ticho v diaľke máva
veď možno mám už deravý čln
ktorý hravo zničí najbližšia z vĺn
plachty sú už takmer samá diera
ale na to sa tu nezomiera
ja sa len pýtam, či som na všetko sám ?
čo je tu vlastne pravda a čo len klam ?
či moja sviečka iba náhle zhorí ?
alebo skončím ako kvapka v mori ?
a kam sa obrátiť, keď tlačí ma čas ?
a keď tu nikto nechce počuť môj hlas
vŕby nám sťali, ticho odviezli preč
a práve tam sme našli spoločnú reč
život sa denno-denne stále mení
dnes rieka nezačína pri prameni
a kto tu nie je iba bielej verný
musí byť jednoznačne mysľou čierny
človek je tŕňom v očiach iných ľudí
to nás už naozaj nič nezobudí ?
len sa tu nenápadne zvláštne žasne
kto bude posledný, tak ticho zhasne
a ja sa pýtam, či som na všetko sám ?
čo je tu vlastne pravda a čo len klam ?
či moja sviečka iba náhle zhorí ?
alebo skončím ako kvapka v mori ?
a kam sa obrátiť, keď tlačí ma čas ?
a keď tu nikto nechce počuť môj hlas
vŕby nám sťali, ticho odviezli preč
a práve tam sme našli spoločnú reč
15.09.2015
