S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa…
……………. doplním …………………………………
Zamyslenie 1
Len tak… o mojich posteľových dňoch
Konkurovať Rannému pamätníčku sa nedá a ani nechcem… Rostasovo Mlčanie by som neprekonala ani vlastným naozajstným mlčaním… ale to by som ani nemohla napísať, nad čím som sa zamyslela a kedy… nuž sa uspokojím aj s 3. miestom… veď je to bronz… a ten sa už nedá chytiť ani vonku, keďže sa ochladilo…
Už dlhší čas sa mi darilo pobudnúť v posteli a venovať sa spánku max. 4 – 5 h… ale toto neplatilo pre pár posledných dní… teda nocí… v jednom kuse som v noci prespala neuveriteľných 6 – 7 hodín… dokonca som nejakú tú hodinku spánku pridala aj cez deň… a nebola som v posteli sama… začína to vyzerať, že píšem pre nočnú reprízu relácie Kôpky snov… ale pokojne to prejde aj pri rannej premiére… nuž pokračujem… do postele ku mne sa nasťahovali dokonca dvaja… ale ani ženský ani mužský rod mojich spoločníkov ma vôbec nenadchol… do svojho náručia si ma vzala chrípka… a objímala ma tak, až som začala uvažovať, že sa tejto svojej záľuby vzdám… a vytrvalým spoločníkom… už-už sa zdalo, že zostane u mňa navždy… bol priam vnútornosti trhajúci kašeľ…
A ani by ste neverili, ako som si zacvičila… mojich obvyklých Päť Tibeťanov zatienili iné cviky… vo chvíli, keď som vycítila, že prichádza nový záchvat kašľa… rýchlo som si prekrížila nohy… najmä v najvyššom mieste… kde už stehná strácajú toto pomenovanie, bolo potrebné dostatočne „upevniť“… zo zrejmých dôvodov… ale úplne iných, ako sú Norbertove… oči mi vyliezali z jamôk… no verila som, že sa vrátia späť… rukami som si objala brucho, aby sa neroztrhalo… potom som sa skrútila do podivného tvaru… a kašľala som akoby z celej duše… veď… keď už niečo robím, tak to robím poriadne… no nie?
Po dlhšej chvíli sa mi oči naozaj vrátili do pôvodnej polohy… vlasy tiež prestali stáť dupkom… poutierala som si slzy aj pot, ktorý mi vyrazil v hojnom množstve na celom tele… vyfúkala nos… ešteže podlahu nebolo treba utierať… a uvarila som si ďalší čaj… toto sa opakovalo nekonečne veľakrát… akoby na to dal niekto trvalý príkaz…
Stihla som aj tri doučovania… ale neučila som doma zoči-voči chtivému záujemcovi… bolo to z dôvodu, aby si moji žiaci… okrem nových vedomostí z matematiky… neodniesli odo mňa aj nejaké bacily… nie že by som bola žgrloška… no moja choroba bola taká vážna, že jeden žiak začal kýchať vzápätí po vypočutí si môjho kašľového repertoáru… aj keď som mu učivo vysvetľovala len cez Skype…
Popri vylihovaní v posteli, spaní, kašľaní, smrkaní, pití rôznych druhov čajov s citrónom a teplého tmavého piva s medom, častom chodení do onej miestnosti a množstvom ďalších zaujímavých vecí, som sa stihla zamyslieť napríklad nad týmto:
Keď mi niekto povie, že som dobrá… prekvapí ma to síce a určite poteší… ozaj… chce ma niekto potešiť?… vďaka vopred… teda byť dobrá, znamená, že mám v sebe dobro…
Keď mi niekto povie, že som zlá… predpokladám, že si to nikto ani na chvíľu nepomyslel… nuž byť zlá, by znamenalo, že mám v sebe zlo… a to snáď nie…
Je tu ešte ďalšia možnosť… dostalo sa mi totiž „polichotenia“ slovami – si hrozná… pri rannom pohľade do zrkadla som zistila, že by to mohla byť pravda… a farbou som veľkou konkurentkou Snehulienke… len z tých siedmich trpaslíkov tu nie je ani jeden… byť hrozná podľa predchádzajúcich úvah by znamenalo, že mám v sebe hrozno… v poslednom čase mám hrozno v sebe dosť často… veď teraz je najvhodnejší čas na jedenie hrozna… a hrozna mám na dvore a v záhrade veľa… ak teda zjem hrozno… z toho je zrejmé, že mám v sebe hrozno… a ak mám v sebe hrozno… to znamená, že som hrozná?
Radšej končím… ďalšie zamyslenia si nechám na inokedy… a niektoré pre istotu len pre seba…
Na záver môj neodmysliteľný pozdrav… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
A moje prianie… nech je vaším spoločníkom niekto oveľa príjemnejší ako chrípka a kašeľ…
Pekný deň praje
Elenn
———————————————————————————————————-
Slobodný vysielač Kôpky snov č.162 pondelok 23.09.2013
Archív rádia Slobodný vysielač tu
