Kategória: ZAMYSLENIE… Len tak o… (Kôpky snov – Slobodný vysielač)

 

Bez kôpkosnových ozdôb, ale s piesňou Vaška Neckářa Dolej zbytek vína 
+  blahoželanie k relácii Kôpky snov č.500

Text tohto Zamyslenia spestruje pieseň Kdyby sis oči vyplakala z repertoáru Karla Gotta, ale v podaní Vaška Neckářa

A ešte raz Vašek Neckář… Já hrachem házím na zeď lásky jen

 

Zamyslenie 13

Len tak… o priznaní (a nielen o ňom)…          1.verzia

 

Dnešné Zamyslenie má poradové číslo 13… trinástka si zaslúži niečo výnimočné…  napríklad… moje verejné priznanie sa
k niečomu dosť osobnému… podľa mňa… práve piatok trinásteho je na to najvhodnejší čas…

Iste to poznáte… raz sme hore… vtedy nám je šeja-hoj… potom zase dole… tam už je to skôr Bože môj…
Ale aspoň sa pohojdáme… no nie?

Kdyby sis oči vyplakala
A jako moře byl tvůj žal                     
Nikomu tím nepomůžeš                                  
Život půjde dál

Plač nikomu nepomôže? Ani mne? Prečo som teda plakala?
Som predsa osmičkový Lev a teda silná…  nuž som prestala plakať a rozhodla som sa žiť inak…

Na slzy vždycky je moc brzy
A jenom slaboch by jich dbal
Planým nářkem málo zmůžeš
Život půjde dál

Keď mi Vašek potvrdil, že život pôjde ďalej aj bez plaču… zamyslela som sa nad sebou…  a rozhodla som sa zmeniť… 
Poznámku, že už bolo na čase, som počula…

Takže,  rozhodla som sa zmeniť… na začiatok som však potrebovala akúsi barličku… niečo na povzbudenie… ako by som to povedala… skúste ma pochopiť… naozaj to bolo pre mňa ťažké… naznačím to takto:  Pijú já (na klavíri)… nezapchávajte si uši…
spievať nebudem… stačí, že som zahrala na klavíri…

Pieseň  Piju já, piju já  iste poznáte, však? No, neprepila som nič… ale piť som začala… čo už… najprv som sa musela nútiť vypiť
hneď ráno za pohár… za pohárik vraj nestačí… a aby som naozaj prišla na iné myšlienky, zvykala som si piť častejšie a častejšie… niekoľkokrát denne… fľašu som mala stále pri sebe a po čase som už ani pohár nepotrebovala…

Čím viac som pila, tým menej som plakala… niekto by možno povedal „pijanka“… „Pi, Janka?“… nevolám sa Janka a k pitiu ma
nebolo treba ponúkať ani slovami „Pi, Elenka“… bola som veľkou konkurenciou dúhe… v očiach sa mi začal objavovať zvláštny
lesk… neboli to už slzy… iba ak slzy smiechu a radosti… začala som totiž žiť nový život… síce s fľašou po boku… no našla som
zmysel života…

Nevěř, že zrada nepřebolí
Ten zázrak už se stokrát stal
Ať se trápíš pro cokoli
Život půjde dál

Čo tam po zrade, keď život ide ďalej… no nie?

Vrátim sa radšej k pôvodnej téme o pití… verte mi… pitie má na moje telo priaznivé účinky… odplavuje bolesť a choroby…
so zlepšeným zdravím sa zlepšila aj moja nálada… dokonca som počula, že som omladla… vraj vôbec nevyzerám na svojich
120 rokov, ale iba na 105… lichotník jeden…

Aj zrak sa mi vyjasnil… veru… všeličo už vidím inak… aj chápem inak… čo už…

Ak vám niekto bude tvrdiť, že pitie je zlé… neverte mu… pravdou je, že to správne pitie je naozaj liečivé… a pite veľa…
Aj teraz si nalejme a pripime si spolu na dnešnú jubilejnú trinástkopiatkovú reláciu Kôpky snov číslo 500…
Moderátorovi Peťkovi Kršiakovi patrí poďakovanie za množstvo odvysielaných hodín…  a prianie, nech nám pripraví ešte
veľa ďalších zaujímavých relácií spestrených slovenskými a českými piesňami…

Že som ešte neprezradila nápoj, ktorý ma prebral k životu? Naozaj to chcete vedieť?
Tak dobre… odpoveď je…  s p i n o v a n á    v o d a…  na zdravie!

Poznámka:   Spinovanie čistej vody sa nazýva jednoduchá ozdravná technika…  vyskúšajte a presvedčte sa sami…

 

Piesňou Piju já…  dodatkom – pite aj vy…  a prianím –  majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie…
sa s vami lúči

Elenn

 

A ešte niečo… také pekné číslo… 500… si zaslúži veľkú gratuláciu… a prípitok nielen spinovanou vodou… ale aj vínom, však?

——————————————————————————————————————————————————————–

Piatok 13.marca 2015                    Slobodný vysielač  –  Neodvysielané… čo už…

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa Cesta za snem
+  reklama na moju novú reláciu ŽIVOT NA CESTE ZA SNOM

 

Zamyslenie 12

Len tak… o všeličom…

 

Nedávno som cestovala do Prahy tzv. žltým expresom… iste to poznáte… Turancar na trase Banská Bystrica – Praha…
lenže toto bol modrý autobus s červeným nápisom… a vraj žltý expres…

V mojom živote sa tiež občas  farby zamotajú… napr.  pred istým časom sa mi stalo niečo, čo som vnímala ako čierne…
ale len dovtedy, kým som pochopila, že aj spoza čierneho mraku môže vykuknúť žiarivé a hrejivé žlté slniečko…
veď sa hovorí, že zmena je život…

Aj moje relácie pre Slobodný vysielač sa menia… dovoľte trochu čísiel… Ezoterické okienko sa nečakane stratilo po 18-tich dvojhodinovkách naživo… Žijú medzi nami som ukončila po 20-tich nahrávkových reláciách… Zaspievaj si ľudovku naživo som zorganizovala pre Klub rádia Slobodný vysielač trikrát… nahrávkových relácií Zaspievaj si ľudovku odznelo 50 za 16 mesiacov…
v tej poslednej časti, odvysielanej koncom decembra 2014, som sa rozlúčila… a myslela som to celkom vážne… ibaže, keď
niečo robíte s radosťou a napĺňa vás to, nedá sa to len tak ukončiť… ak máte šancu pokračovať… a tú som dostala…
Od januára do polovice februára išli moje relácie len v reprízach…  a ja som počas tejto „dovolenky“ rozmýšľala, čo ďalej…

Veľkú pozornosť venujem mojej webovej stránke OKIENKO SNOV, ktorá  v deň,  keď uplynulo 10 mesiacov a jeden deň
od registrácie, teda práve 42 týždňov (o 2 týždne menej) od zverejnenia adresy… čiže, 10. febr. 2015, privítala návštevníka
číslo 10 000… skvelé… som vďačná všetkým, ktorí tam chodia – pozerajú, počúvajú, čítajú… a snáď sa aj dobre bavia…

A viete ako moje „dovolenkové“ zamyslenie dopadlo? Uvažovala som, že budem  pripravovať reláciu len pre OKIENKO SNOV…
No nakoniec  som sa rozhodla, že v Slobodnom vysielači zostanem… Vraj tam mám svoje miesto… Relácia Zaspievaj si ľudovku
z nahrávok teda bude pokračovať a to od 24. februára…  A ešte niečo… pozývam vás počúvať svoju novú okienkosnovo-slobodnovysielačovú reláciu s názvom „Život na ceste za snom“… O čom to bude? Počúvajte jej premiéru v utorok 17. februára
a dozviete sa viac…

Na záver ešte malá ukážka z okienkosnových minizamyslení…

Viete, ako sa povie po maďarsky Waltersteinová? Donedávna som to nevedela ani ja… hoci, ako sa hovorí: „Maďar by ma
nepredal.“ …  „A Slovák nekúpil,“ povedal by iste môj braček… čo už… napriek všetkému, môj braček je stobodový…
A tuším sa začal učiť maďarčinu…. prezradil sa tým, že práve on ma naučil moje priezvisko v maďarskom jazyku…  a vraj nevie maďarsky… nedávno mi totiž povedal, že som škorica… iste viete, že v maďarčine sa povie najprv priezvisko a až potom meno… slovo škorica sa po maďarsky správne vysloví nejako  takto: „Škor-Ica“… Ica je maďarská verzia môjho krstného mena…
Z toho logicky vyplýva, že „Škor“ znamená Waltersteinová… alebo sa mýlim?… chcel tým snáď naznačiť môj braček niečo iné?

 

S prianím pekných dní a nech sa máme stále lepšie, lepšie a lepšie sa lúči

Elenn

 

——————————————————————————————————————-

Slobodný vysielač            Kôpky snov č.487         utorok 17.02.2015         pred pol desiatou 

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa Celý svět se mnou je tu

 

Zamyslenie 11

Len tak… o mini zamysleniach…

 

Pre moju webovú stránku OKIENKO SNOV píšem okrem denníka aj tzv. mini zamyslenia… dnes vám prečítam niekoľko zápisov z januára roku 2015… nuž  počúvajte:

Streda 7.januára…
Môj synáčik Vašík rozhodol, že za každé “čo už” dám do pokladničky 20 centov… a v lete vraj pôjde za tie peniaze so mnou na dovolenku k moru… je presvedčený, že našetrím dosť na cestu pre oboch… hm… no teda… čo už… aha… cink…  to som vhodila 20-centovú mincu do pokladničky… ešte dobre, že mi od Nového roku pridali 5 eur a 20 centov na každomesačnom príjme… naša vláda vie oceniť učiteľov, však?

Štvrtok 8.januára…
Môj ľavý ukazovák koncom septembra vkĺzol pod kosačku… úspešne… a potom sa dal na modeling… tiež úspešne a najmä dlhodobo… doteraz predvádza „šatôčky“, ktoré skrývajú jeho prebúdzanie sa k životu… vyzerá totiž ako po úspešnej špeciálnej redukčnej diéte… je nielen štíhlejší, ale aj kratší… a „šmrcnutý“ do boku… a citlivý na konci…  a nedá sa mi s ním hrať na klavíri… asi začnem cvičiť na cimbale… aj ten máme doma… výhodou je, že sa pri hre na cimbale namiesto prstov používajú paličky… ale iné ako na ryžu…

Streda 14.januára…
Dovoľujem si oznámiť, že som zmenila orientáciu… Stačilo tak málo (úryvok Peťkovej piesne…)… jasná vec… naozaj stačilo tak málo…  ďakujem Petrík…  stačilo len ísť na prechádzku do záhrady… teda taký som mala plán… namiesto záhrady som však za domom našla džungľu… chvíľu som sa v tej džungli prechádzala… a v lone prírody som zrazu začala pociťovať zmenu mojej orientácie… povedala som  –  v lone  p r í r o d y… pokračujem… v nasledujúcich dňoch teda nebude žiadne šeja-hoj  s ľudovkármi… ale poctivá práca na premene džungle späť na záhradu… to by malo byť pre mňa to pravé „orechové“… a spievať si popritom môžem aj sama… aspoň vyplaším všetku háveď na okolí…

Štvrtok 15.januára…
Po včerajšom zistení, že mi ktosi vymenil záhradu za džungľu…  som sa zžívala s pocitom, že by to chcelo zmenu do pôvodného stavu… počkala som do rána, no nič sa neudialo… tak som to popoludní skúsila vlastnými rukami… začala som strihať ruže v prednej záhradke…  potom som upravila brečtan… odstránila suchú pupalku… vyhrabala lístie… no môžem za to, že som taká šikovná… čo už… aha… tak dobre… cink… a zase som o kúsok bližšie k dovolenke v Chorvátsku…

Piatok 16.januára…
Bola som nakupovať  v Tescu… plánovala som kúpiť ovocie a zeleninu… keď som prechádzala okolo oblečenia, zaujali ma šaty… no nie na môj prštek, ale pre mňa… boli ladené do modra… to je moja najobľúbenejšia farba…  a mali taký pekný vzor…  nad nimi bol lístok s nápisom “zľava 50%”… wau… teda…  len za polovičnú cenu… no nekúp to… tak som si tie šaty  – nekúpila…

 

S pozdravom… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)  sa s vami lúči

Elenn

 

—————————————————————————————————————–

Slobodný vysielač            Kôpky snov č.471         utorok 20.01.2015         po 9.hodine

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa  Láska ztracená

 

Zamyslenie 10

Len tak… o zmenách a o kamarátke…

 

Hovorí sa, že zmena je život… a tiež, že kto zmenil  účes, niečo v jeho živote sa zmenilo tiež…

Ešte pred sviatkami som sa dohodla sama so sebou… podotýkam – výborná dohoda… že môj život potrebuje veľkú zmenu…
prah nového roku 2015 som teda prekročila s odhodlaním prekonať vlastnú osemtisícovku… vzorom mi bolo OKIENKO SNOV…
moja osemmesačná webová stránka… ktorá už na Silvestra 2014 privítala návštevníka číslo 8000… a potom spolu so mnou vstúpila
do roku 2015, ktorý je z pohľadu numerológie tiež osmičkový… na vysvetlenie si dajme trochu matematiky… urobím ciferný súčet,
čiže 2+0+1+5=8…  to je tá osmička pre tento rok…  a osmičiek je v mojom živote celá fúra…

Ale vrátim sa k novoročným zmenám…

Slobodne som sa rozhodla, že si v Slobodnom vysielači vezmem v januári dovolenku na zotavenie… vysielať sa budú len reprízy niektorých mojich vlaňajších relácií… teda žiadne nahrávanie… žiadne strihanie nahrávok… žiadna príprava nových relácií… žiadne fotografovanie… žiadne foto-upútavky k reláciám… no proste pohodička-pohoda…

Táto zmena sa mi páči…  konečne mám voľný čas pre seba…

Po prečítaní knihy Navždy priatelia, som začala čítať knihu Šlabikár šťastia… a tam je návodov na zmeny až-až…
po pár stranách som sa teda zamyslela nad mojimi ďalšími zmenami…

Prácu som zmenila dočasne… a znovu som sa dostala k osmičke… tentokrát  ležatej, ktorá je symbolom nekonečna… vlani som sa totiž naučila, že slovo dočasne skrýva v sebe priam nekonečno…

Ďalšie zmeny by vraj mohli nastať vo vzťahoch…  v láske… v bývaní… no sťahovať sa mi nechce… so vzťahmi je to často zložité…   žeby zmena lásky? Keďže som verná… vyzeralo to len na tú zmenu práce a účesu…

Moment… kto tu utrúsil otázku, či som naozaj verná žena? Samozrejme… vraj celou vetou… samozrejme, áno… mňa nenachytáte… Čože? Či som absolútne verná žena? Jasná vec… To čo má byť ten chichot? Aha… či vôbec viem, ktorá žena je absolútne verná?  Viem… no predsa tá, ktorá neoklame svojho milenca ani s vlastným manželom… tak dobre… keďže milenca nemám, nie som absolútne vernou ženou…  ale iba vernou manželkou… čo už… to stačí, či nie?

Ušetrím vás ďalších podrobností týkajúcich sa mojej lásky… proste lásku nemením… tak som sa vybrala ku kaderníčke…

Keď ma po príchode od kaderníčky uvidela moja kamarátka, spýtala sa ma, či som zase meditovala… tvárila sa pritom tak čudne…
na perách jej pohrával úsmev a aj v očiach mala šibalské ohníčky… nechápavo som na ňu hľadela… a celé moje telo bol veľký otáznik… nie, že by som bola tak povykrúcaná reumou… len som bola zvedavá na jej myšlienkové pochody…  to vám teda bolo
riadne vojsko… a dupalo ostošesť… možno aj sedem…  priznala sa totiž, že si myslí, že som v meditácii nebola na svojom relaxačnom mieste sama… prezradím, že mám super relaxačné miesto pri mori… ešte dobre, že kamarátka neupresňovala, kto tam bol, podľa nej, so mnou… vraj pri pohľade na moje vlasy to vyzerá, že moje myšlienky boli poriadne kučeravé… riadna trvalá… snažila som sa ju presvedčiť, že nie moje myšlienky absolvovali trvalú, ale vlasy… no márne… a vraj kamarátka… čo už… mám zmeniť kamarátku? To určite nie…

 

Majte šťastný a úspešný celý rok 2015… a ako inak… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Lúči sa s vami
Elenn        

                                                                                                     

—————————————————————————————————————————————————-

Slobodný vysielač            Kôpky snov č.467         utorok 13.01.2015         okolo 9.hodiny

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa  Kotě se má

 

Zamyslenie 9                                                                                            

Len tak… o jednom mladom kocúrikovi…

 

Zamyslela som sa  nad svojou samotou… návštevy síce ku mne chodia a veru často…  ale  len do môjho Okienka snov…  to je moja webová stránka… :)

Včera to však bolo inak… nečakane zazvonil telefón… vraj o chvíľu budem mať návštevu… prekvapenie…

Hovorí sa, že muži v určitom veku… nazvime ho zrelší vek… radi venujú pozornosť mladej mačičke… doteraz som však neuvažovala
o tom, či sa aj ženy v zrelšom veku rady zabavia s mladým kocúrikom… no práve včera som mala možnosť nielen zamyslieť sa nad touto otázkou, ale aj vyskúšať to na sebe…

Malé odbočenie… istým smerom posielam odkaz – poznámku, že môj zrelší vek je už možno trochu prezretý na niečo takéto, som úspešne odignorovala… :)

Pokračujem opisom včerajšku… nuž…

Po telefonáte s oznámením návštevy mladého kocúrika u mňa doma…  som sa prezliekla z domáceho úboru do vhodnejšieho návštevu-vítacieho oblečenia… a keď sa ozval pri bráne zvonček, vyšla som von… s mojím návštevníkom sme sa  radostne zvítali… keď sme sa videli prvýkrát… nedávno… to sme sa len pozerali na seba…  ale včera to bolo iné… mladý kocúrik zo mňa takmer nespustil oči… no nečudujem sa mu… ale bližšie to tu rozoberať nebudem… priviezol ho príbuzný, ktorý nám pred svojím odchodom zaželal pekné spoločné dni… trochu ma zarazilo to množné číslo… vraj spoločné  dni… mala to byť totiž len dočasná návšteva… zrejme dosť naivne som si myslela, že sa s kocúrikom trošku pobavíme a potom zase rozlúčime… no s tou dočasnosťou je to v poslednom čase v súvislosti so mnou akési nedočasné… čo už… :)

Vošli sme do domu… kocúrik sa ku mne túlil jedna radosť… ba skoro aj dve… lebo objímanie a túlenie sa mám veľmi rada… no postupne sa to začalo meniť… kebyže na viac radostí… alebo iba na jednu starosť… napríklad, čo budeme spolu robiť… no tých starostí sa ukazovalo viac… to, že sa niekto rodu mužského s radosťou ku mne túlil od prvej chvíle a stále… no dobre… to by sa… povedzme… pri troche snahy pochopiť dalo… a  pozrime sa na to tak, že aj ja si zaslúžim zažiť nejaké pozitíva… a môže to byť aj niečo iné ako len písanie, či telefonovanie, no nie?

Nevedela som, čo ďalej s takým mladým kocúrikom túliacim sa ku mne a radšej som navrhla malý výlet… predpokladala som, že čistý vzduch prečistí aj moje myšlienky… no najprv som zaviedla svojho kocúrika do kúpeľne… len tak potichu sa priznám, že som ho zvábila do vane, aby mi neušiel… hovorí sa, že v určitej situácii pomôže studená sprcha… ale ja som svojho kocúrika ničím takým trápiť nechcela… a tak som sa s ním vo vani trochu pomaznala… kým môj kocúrik prekvapene na mňa vyvaľoval očká… rýchlo som sa vzdialila… chcela som si vybrať niečo vhodnejšie na prechádzku… no len-len čo som sa stihla obliecť, môj návštevník stál v izbe pri mne… podarilo sa mi presvedčiť ho… že sa pôjdeme poprechádzať… a to skôr, než sa udeje čokoľvek nepredvídané… aj keď možno očakávané… najmä zo strany tých, čo moje rozprávanie čítajú alebo počúvajú… vydržte…

Išli  sme do blízkeho parku… ľudia, ktorých sme cestou stretávali, sa na nás usmievali… teda, priznám sa, že tie ich úsmevy patrili viac môjmu spoločníkovi ako mne… ale on naozaj vyzerá dobre a milo… čo už… mladosť je mladosť… tú telesnú vidieť na prvý pohľad… tú duševnú (akože moju) treba vedieť precítiť… :)

Večer sme sa spolu s mladým… tak trochu už mojím kocúrikom… ku mne domov nevrátili… potrebovala som čas na rozmyslenie… v noci som si v posteli k sebe pritúlila vankúšik… bolo to oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie…

Ráno po prebudení som sa zamyslela… život s mladým kocúrikom, či s takým v zrelom vekom alebo dokonca so starým kocúriskom…  by bol určite zložitejší ako byť sama… ak si vyberiem nové spolužitie… možno vznikne aj nová relácia s názvom Žije so mnou alebo Žijem s ním, prípadne Žijeme spolu… ale to by bolo len o nás dvoch… aj keď som presvedčená, že by bolo o čom hovoriť…

Zamyslela som teda celkom vážne… naladila som sa pozitívne…  zdôrazňujem – pozitívne… ale napriek tomu neviem, či bude viac pozitívne mať doma mladého kocúrika a venovať sa mu v nastávajúcich dňoch… alebo zostať sama a nielen dočasne… a venovať sa naďalej nahrávaniu podkladov pre moje už takmer klasické utorkové relácie Žijú medzi nami a Zaspievaj si ľudovku… práve pripravujem jubilejnú 50-tu časť… :)

Už viem… už som sa rozhodla… radšej zostanem sama… žiadna nová relácia nebude… možno len nové zamyslenie… jasná vec… bude to o niekom alebo niečom úúúplne inom…

A ešte niečo… vraj trojfarebné mačiatka prinášajú šťastie… aj môj… aj keď len dočasne môj… kocúrik bol pekný trojfarebný… malý, hravý, prítulný… ale ja nie som chovateľka žiadnych zvierat… mám len jašteričky na skalke a vtáčiky v záhrade… a tak malý trojfarebný štvornohý kocúrik zostal u svojich pôvodných majiteľov… a ja si svoje šťastie pritiahnem do života inak… čo už… :)

 

Lúčim sa svojím zvyčajným prianím pre nás… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
A buďme šťastní s tými, ktorí majú miesto v našich srdciach…

Pekný deň praje
Elenn  

                                                             

——————————————————————————————————————————

Slobodný vysielač            Kôpky snov č.354         utorok 15.07.2014            po odhlásení času 8:38

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

 

S kôpkosnovými ozdobami…
…………… doplním ………………..

 

Zamyslenie 8                                                                                            

Len tak… o jednom dni

Jedného pekného dňa… bolo to nedávno… vonku svietilo slniečko a aj celkom hrialo… vybrala som sa do záhrady hľadať štvorlístok… pre šťastie… a tému na ďalšie zamyslenie… pre Kôpky snov… štvorlístok som nenašla… jasná vec, že som ho hľadala v ďateline a nie v nevyhrabanom lístí… no aj tak neúspešne… a namiesto inšpirácie na nové Zamyslenie pre Kôpky snov sa mi vnucovala nutnosť urobenia rôznych prác v záhrade… radšej ich tu ani nebudem vymenovávať… bol by to príliš dlhý zoznam… no skôr, ako som sa rozhodla, ktorou prácou začnem, zazvonila pri bránke kamarátka… priniesla mi novú blúzku, ktorú som si k nej dala ušiť… pohľad na blúzku mi pripomenul rozprávku, v ktorej mala prísť dotyčná „oblečená a zároveň neoblečená, teda vyzlečená“… aj látka, z ktorej je moje nové oblečenie… alebo skôr vyzlečenie… má takmer viac dierok ako látky… samozrejme, budem pod ňou nosiť tričko… ozaj… nemala som pri kupovaní materiálu platiť menej? …čiže len za látku a nie aj za otvory… no v živote sa občas stáva, že platíme aj za to, čo sme nedostali, však?

Po kamarátkinom odchode sa mi podarilo zvnútra zabuchnúť vchodové dvere tak, že sa nedali otvoriť… prekvapilo ma to, ale nerozmýšľala som o tom, či mi to má naznačiť, že práce v záhrade ešte počkajú… rozmýšľala som o tom, ako sa dostanem von, aby som predsa len do záhrady mohla ísť… usúdila som totiž, že namiesto vysedávania pri počítači mi iste viac prospeje pohyb na čerstvom vzduchu… ale ako sa dostanem von? …okná sú vysoko… lietať neviem… teda viem, ale len v snoch… terasa je ešte uzavretá, tadiaľ to nepôjde… cez kľúčovú dierku sa nezmestím… čo teraz… spomenula som si na môjho Michalka, teda archanjela Michaela… a aj na ezoterické kurzy, ktoré som doteraz absolvovala… a rozhodla som sa, že si zameditujem… možno mi nejaký nápad príde, zauvažovala som… 

A veru prišiel… vraj v mojom veku… nestačila som sa čudovať… v akom mojom veku?!… vek sú len čísla, čísla, čísla… dobré čísla síce nie sú zlé… ale to som trochu odbočila… do matematiky… v mojom veku by som sa vraj už radšej nemala tak veľmi zabuchnúť… a najmä nie nevhodne… teda… toto je čo za odkaz? … tak dobre… no čo už… nebudem to rozmazávať… stáva sa v živote všeličo… určite to poznáte aj vy… no radšej vám prezradím, čo bolo ďalej… predstavte si, čo sa stalo, keď som sa vrátila k dverám… k tým zabuchnutým vchodovým… pozrela som sa lepšie a stačilo len vytiahnuť to, čo bolo nesprávne zasunuté… vynaložila som na to síce obrovskú silu, ale dvere sa dali zase otvoriť… hovorí sa, že ak sa jedny dvere zatvoria, máme sa pozorne poobzerať okolo seba, aby sme uvideli tie druhé dvere, ktoré sa práve začínajú otvárať… a viete, čo som zistila ja? … že niekedy sa môžu dať znovu otvoriť aj tie isté dvere, ktoré sa znenazdajky zatvorili… priam zabuchli… niekedy sa totiž zatvoria len dočasne… ide však o to, čo znamená dočasne… stačí na to hodinka-dve alebo napríklad 3 mesiace? …Rusi tu boli tiež len dočasne a trvalo to 40 rokov… ale to je už iná téma…

Lúčim sa prianím… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie…

A tí, čo sa tak máme… veríme… no páni… prípadne aj dámy… už si vykám… či čo… aj sama sebe… tak ešte jeden pokus… jedna otázka… dávam ruku na kľučku a pýtam sa… je už odomknuté?

Pekný deň praje
Elenn                                                            

 

——————————————————————————————————————————————–

Poznámka:  
Akákoľvek podobnosť s istou situáciou nie je ani náhodou náhodná…
A ešte niečo… nebolo odomknuté… lebo… ? … no iste na to nejaký dôvod bol…

Otvorili sa však úplne iné dvere, cez ktoré som vstúpila do nového sveta… a otvorili sa nielen dvere, ale začína sa otvárať aj moja webová stránka, ktorá má logo s okienkom…

 

Slobodný vysielač              Kôpky snov č.283             štvrtok 03.04.2014

Archív rádia Slobodný vysielač    tu

 

 

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami…
……………. doplním …………………………………

 

Zamyslenie  7                                                                                            

Len tak… o dvoch pohľadoch na to isté

Keď som nedávno umývala okno obrátené do ulice… išla okolo nášho domu suseda a zastavila sa na chodníku na kus reči… vraj ma už dávno nevidela a ako sa mám… odpovedala som, že stále lepšie a lepšie a že to prajem aj jej… od údivu skoro odpadla… potom si ma začala podozrivo obzerať … po chvíli dôkladnej prehliadky sa zatvárila zhrozene a sucho skonštatovala, že som zase schudla… tvárila sa, akoby to bola tá najhoršia vec na svete… a pritom ja som pre to neurobila vôbec nič… no možno by som niečo mohla urobiť… napríklad častejšie variť… ale ono je to aj o tom, akej činnosti dávame prednosť… braček mi raz povedal, že som ako Zhŕňajova nevesta… tá vraj žila len zo vzduchu… no čo už… žijeme ako vieme a najmä ako chceme… :)

Ono je to v živote tak… zdá sa nám, že nerobíme nič… a napriek tomu, niekedy od nás odchádzajú kilečká, niekedy kamaráti a niekedy oboje naraz… a možno by mi suseda rada venovala niečo zo svojich hmotnostných zásob, ale keďže vie, že sa to nedá, tak sa hnevá… a možno sa len tak tvári, lebo jej chýba úsmev na tvári… suseda odkráčala preč zamračená… aj so svojimi kilečkami navyše… a ja som s mojím mínusovo-kilovým kontom pokračovala v umývaní okna ďalej… ešte dobre, že nefúkal vietor…

Popri leštení skla mi hlavou blúdili rôzne myšlienky… v mysli sa mi vynorilo nedávne stretnutie s kamarátom v Brne… nevideli sme sa vyše mesiaca… po radostnom zvítaní sa… dlhom, vrúcnom objatí a pusami na obidve líčka… sa zadíval na mňa, milo sa usmial a povedal: „Elenko, ty jsi tak krásně štíhlá“… v modrých očiach mu šibalsky zasvietili iskričky smiechu… tvár mu zdobil široký úsmev… a mne bolo tak príjemne a hrejivo… :)

 

Dva pohľady na mňa… ten kamarátov ma pohladil a budem si ho pamätať… ten susedin nestojí za zapamätanie a tak naň zabudnem… zabúdanie mi ide celkom dobre… :)

Ale… aby som nezabudla… lúčim sa prianím… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Pekný deň praje
Elenn                                                            

 

———————————————————————————————————————————–

Slobodný vysielač                Kôpky snov č.282              streda 02.04.2014

Archív rádia Slobodný vysielač  tu

 

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami…
……………. doplním …………………………………

 

Zamyslenie  6                                                                                                           

Len tak… o láske

Určite sa mnohí z vás zamysleli… tak ako ja… nad tým, či láska existuje a aká je… nuž, podľa mňa láska určite existuje… je nádherná, nežná, nevyspytateľná… mohla by som napísať ešte veľa prívlastkov, ktorými možno lásku opísať… ale namiesto toho vám prezradím, čo o láske napísal vo svojom blogu Ľuboš Dobrovodský… nuž počúvajte:

Láska neexistuje

Kaderníctvo… Jedno z tých malých, akých nájdete v meste niekoľko. Veľké okná, malý priestor, ale útulné. Ľudia, čo ho navštevujú, sa poznajú a rozprávajú si tam svoje životné príbehy. Zákazníci nemusia dlho čakať, kým sa ich nejaká kaderníčka ujme. Nikto sa neponáhľa, každý si tam chodí odpočinúť a trocha sa odreagovať. Dnu vchádza muž. Stály zákazník. Je to jeho obľúbené kaderníctvo, ale dlhší čas ho nenavštívil a tak mal vlasy už poriadne dlhé a neupravené. Jeho obľúbená kaderníčka sa ho hneď ujala a začala ho strihať.

Popri strihaní mu rozprávala o svojom živote. Rozišla sa so svojím priateľom, bola sklamaná a potom sa vrhala z jedného vzťahu do druhého, avšak akosi bez citov. Iba si užívala a nič neriešila. Keď ho ostrihala, povzdychla si: „Mám pocit, že láska neexistuje.“ „Prečo si to myslíte?“ spýtal sa jej zvedavo muž. „Určite by som ju už za ten čas našla,“ odpovedala jednoducho.

Muž sa len pousmial a pochválil ju za dobre vykonanú prácu. Bol veľmi spokojný, lebo vyzeral ako nový človek. Keď vychádzal, na ulici zbadal ďalšieho muža, ktorý mal dlhé vlasy a bol neoholený. Vyzeral ako vandrák, ktorý hľadá nejaké teplé miesto na odpočinok. Iba prešiel okolo kaderníctva a vôbec si ho nevšimol.

Muž, ktorý ho uvidel, sa obrátil ku kaderníčke, znovu sa usmial a povedal jej: „Mám pocit, že kaderníctva neexistujú.“ Kaderníčka na neho nechápavo zazrela a spýtala sa:  „Ako to, že neexistujú?“ „No, proste neexistujú,“ dodal veselo.  „Veď vy ste tu, teda kaderníctva existujú,“ nedala sa odradiť kaderníčka. „Keby kaderníctva existovali, tak by tamten muž, ktorého som pred chvíľou videl, určite nebol taký neupravený, neoholený a vlasatý.“ „Ale možno si iba nevšimol toto kaderníctvo alebo sem vôbec nechcel vojsť,“ argumentovala.

„Presne tak,“ pousmial sa muž. „Tak je to aj s láskou. Možno, že si ju ľudia vôbec nevšímajú. A niektorí vôbec nechcú vojsť do dverí, kde prebýva,“ povedal zamyslene.

„No možno by láska niektorých zmenila tak, ako ste práve vy zmenili mňa,“ dodal s úsmevom.

 

Čo k tomu dodať?

Nech láska… tá najúžasnejšia láska na celom svete… kraľuje v našich životoch… aby sme sa zmenili  k lepšiemu… aby ovládla naše srdcia a myšlienky… aby bol svet krajší… a my, aby sme boli šťastnejší… :)

Nuž… majme sa stále lepšie, lepšie a lepšie… a naplňme svoje srdcia naozajstnou, nekonečnou a bezpodmienečnou láskou… :)

Nech sa tak stane!

Pekný deň praje
Elenn      

                                                      

——————————————————————————————————-

Slobodný vysielač                Kôpky snov č.272               utorok 18.03.2014

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa…
……………. doplním …………………………………

 

Zamyslenie 5                                                                                                            

Len tak… o mlčaní

K zamysleniu o mlčaní ma priviedol nedávny večerno-nočný telefonát od kamarátky… občas sa v noci rozprávame spolu o tom, čo sme zažili a čo nás teší… prípadne, čo by nás tešilo ešte viac, keby to bolo… :)

Ľubka sa v tomto roku stala vytešenou majiteľkou osobného auta… pomerne rýchlo však zistila, že to má aj isté trochu tienistejšie stránky… ako napríklad – večerné parkovanie v blízkosti činžiaku, v ktorom býva… nájsť voľné miesto je niekedy naozaj problém… a niekedy je problém aj dostať sa ráno bez úhony zo spleti áut… pri jednom takomto manévrovaní sa jej podarilo dotykovo sa zblížiť zadnou časťou svojho auta s prednou časťou iného auta… Ľubka aj vodič dotknutého auta vyšli von… bez slov si prezreli obidve autá v miestach nedávneho autobozku… Ľubka ospravedlňujúco pokrčila plecami a zatvárila sa smutno… šofér dotknutého auta naznačil… tiež bez slov… že ospravedlnenie prijíma… rukou ukázal, aby Ľubka pokračovala v cúvaní… a svojím autoodchodom jej uvoľnil cestu…

Po Ľubkinom večernom návrate domov sa jej vchodové dvere prihovorili nepríjemným kvílením šíriacim sa do okolia… asi im bolo počas dňa smutno bez nej… o chvíľu sa ozvalo nesmelé klopanie… a vzápätí sa vo dverách objavil sused v trenírkach… v ruke držal olejničku… bez slov naolejoval pánty… a spokojne odišiel…

O niečo neskôr sa otrenírkovaný sused vrátil… v jednej ruke držal dva kalíšky a v druhej fľašu s tekutou podobou sliviek… vie, že ovocie patrí k zdravej výžive… bez slov nalial do jedného kalíška a podal ho Ľubke… potom nalial do druhého… štrngol si s Ľubkou… usmial sa a odišiel…

Zamyslela som sa nad svojím bývaním v rodinnom dome… najprv som si myslela, že tu sa rozhovory mlčaním nedejú… ale spomenula som si na občasné výpadky pri vysielaní Slobodného vysielača… no to je iné mlčanie…

A niekedy povieme mlčaním oveľa viac ako akýmikoľvek slovami…

Ja mlčím aj teraz… to tu stále rozpráva skvelý moderátor relácie Kôpky snov… a ja mu ďakujem za prečítanie môjho dnešného zamyslenia…

 

Nuž teda… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

A rozdávajme len hrejivé a láskyplné mlčanie… :)

Pekný deň… :)
Elenn                                                             

 

—————————————————————————————————-

Slobodný vysielač                  Kôpky snov č.179                  streda 16.10.2013

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa…
……………. doplním …………………………………

 

Zamyslenie 4                                                                                           

Len tak… o váhach a vážení

Nuž, vážení … na konci sa to číta tvrdo… poslucháči Slobodného vysielača… dnes bude moje zamyslenie o vážení … teraz sa to číta mäkko… hneď na začiatku bola taká rýchla zmena z tvrdej koncovky na mäkkú… ale neberte si z toho príklad vo všetkom… niekedy treba vydržať aj dlhšie… napríklad… keď potrebujete rozlúsknuť tvrdý oriešok… niekedy to trvá naozaj dlho… a občas nám aj chlieb stvrdne… ale o tom niekedy inokedy… ešte malá poznámka… akékoľvek iné podobnosti sú v kompetencii každého z vás…

Dnešnou témou môjho vážneho zamyslenia je váženie… a k tomu potrebujeme váhy…

Mať doma kuchynské váhy, je pre mnohých samozrejmosťou… šikovné kuchárky… ale aj tie menej šikovné… sa pri svojich cukrárskych výtvoroch bez váh nezaobídu… o tom, či som šikovná kuchárka alebo iná, sa tu rozpisovať nebudem… no aj ja mám doma kuchynské váhy… snáď nezhrdzavejú z dôvodu zriedkavého používania… keď má človek… teda ja… sladký život… manžela a deti v zahraničí… nemusí vypekať koláče ani zákusky… a keď máte ešte aj také kamošky… ktoré nielen upečú zákusky, ale vám ich aj prinesú… môžete si život ošľahačkovať aj okokosovať a očokoládovať aj bez vlastnej práce… tak ako ja… vďaka Zlatka…

Teraz mám však na mysli osobnú váhu… viete… takú, čo sa na ňu postavíte… a pri pohľade na to, čo ukazuje… spľasnete rukami a zvoláte: óóó, Bože… a potom neveriaco pozeráte na ručičku smerujúcu k číslu, ktoré vo vás vyvoláva údiv… alebo aj niečo iné…

Jeden môj známy… pozdravujem Jirku z Prahy… má osobnú váhu v byte v blízkosti vchodových dverí… ale používa ju na niečo celkom iné… každý návštevník sa hneď po príchode k nemu musí na ňu postaviť… a potom sa dozvie, ako si ho domáci pán váži… ešte dobre že tak…

Moja domáca osobná váha je zasunutá pod rohovou lavicou v kuchyni… ale asi sa pokazila… lebo od istého času začala ukazovať stále menej a menej… a tak som sa prestala vážiť… teda vážiť na váhe… inak sa vážim… napríklad aj za odvahu odvážiť sa odvážiť… na váhe… vyzerá to komplikovane… ale vysvetlím to odborne… na fyzike… na fyziku mám diplom… teda na fyzike sa váženiu hovorí zisťovanie hmotnosti… čiže „vážiť sa za to, že sa odvážim odvážiť“… znamená, že si seba vážim za odvahu zistiť svoju hmotnosť… to teda bolo… fúúú… ale teraz tomu už iste rozumiete…

Existujú aj dvojmiskové váhy… také by sa mi zišli… na jednu misku by som položila to, čo dávam iným… a na tú druhú to, čo od nich dostávam… a zvedavo by som sledovala, na ktorej miske je toho viac… dúfajúc, že je tam aspoň aká-taká rovnováha…

A ešte sú tu aj ďalšie dvojmiskové váhy… na nich je na jednej miske opäť to, čo dávam… ale na druhej to, čo mám dať… v tomto prípade pevne verím… že na tej prvej miske… je toho oveľa viac…

 

Na záver ešte môj pozdrav a prianie… majme sa všetci lepšie, lepšie a  lepšie… :)

A zvážme… či a ako si treba vážiť vzťahy, ktoré máme… som presvedčená, že toto váženie je naozaj dôležité… a nepotrebujeme na to žiadne váhy…

Pekný deň praje
Elenn                                                            

 

—————————————————————————————————————–

Slobodný vysielač                    Kôpky snov č.169                   streda 02.10.2013

Archív rádia Slobodný vysielač   tu