Vy a armáda…
Ja a armáda?
Uniformy tohto druhu ma nikdy nepriťahovali… a vlastne žiadne uniformy… samozrejme… akákoľvek vojna mi pripadá úplne nezmyselná… veď chlapci sa nerodia preto, aby umierali zasiahnutí guľkou… my, matky, chceme vidieť svojich synov šťastných… a nechceme plakať nad ich hrobmi…
Financie štátu by sa mali používať na mierumilovné účely a nie na podporu vojska… žiaden štát by nepotreboval obranu, keby ľudia venovali väčšiu pozornosť spríjemňovaniu života a nie jeho likvidácii a boju… ak ľudia zmenia svoje myslenie… armáda bude celkom zbytočná…
Manžel bol na tzv. „vojne“ a má aj zábavné zážitky… najstarší syn študoval na Strednej vojenskej škole, zmaturoval, pár rokov robil v armáde, potom ho prepustili… stredný syn odmalička tvrdil, že nechce ísť na „vojnu“… nešiel – má „modrú knižku“… a najmladší syn už narukovať nemusel…
A čo ja? …ja by som teraz potrebovala skôr nejakú „armádu spásy“… ale to je už o niečom inom…
Majte sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
A verím, že sa tak budem mať aj ja… napriek všetkému, čo ma čaká v týchto dňoch…
Elenn
