Kategória: TÉMA DŇA (Kôpky snov – Slobodný vysielač)

Vy a vaši hrdinovia…

Ja a moji hrdinovia?
V mojom živote sa objavilo niekoľko hrdinov a aj „hrdinov“… kým začať?

Ako deti sme sa hrávali na indiánov… samozrejme… zásluhu na tom mali knihy Karla Maya a filmy nakrútené podľa nich… čiže Winnetou a Old Shatterhand tomu kraľovali… ani moje dlhé čierne vlasy však nestačili na úlohu Winnetoua… tú mala jednoznačne moja sestra… mne sa ušla rola podobná skôr Samovi Hawkensovi… najmä, keď mi pri preliezaní húštinami krík zachytil vlasy a len-len, že ma to párkrát neoskalpovalo… ani pri jazdení na koni som sa nepodobala na žiadneho zo spomínaných dvoch hlavných hrdinov… tiež by som skôr našla podobu v inej postave… najmä, keď sa kôň rozhodol, že ma na svojom chrbte nechce… a vôbec ho nezaujímal môj názor a zhodil ma na zem…

V knihe Púšťou a pralesom od Henryka Sienkiewicza ma zaujímavé putovanie dievčaťa a chlapca priviedlo na myšlienku napísať svoju prvú knihu už v základnej škole… po niekoľkých častiach zostalo však moje dielo nedokončené… nie že by som chcela konkurovať hudobnému dielu s podobným názvom… no aj napriek množstvu mojich literárnych výtvorov v ďalších rokoch… doteraz mi žiadna kniha nevyšla…

Na hrdinov podľa vzoru Jánošíka sa hrá aj naša vláda v súvislosti s rôznymi finančnými operáciami… a zbíjajú, zbíjajú… a my sa nebránime…

Mohla by som pokračovať ďalej ešte dlho… ale to by sa stal hrdinom aj moderátor relácie Kôpky snov pri čítaní môjho siahodlhého e-mailu… nie že by som mu nejaké to hrdinstvo nedopriala… no aby sa mohol realizovať v inej oblasti… tak radšej končím…

Aj pre dnešok platí moje prianie, aby sme sa mali všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
…a aby tí hrdinovia v našich životoch… boli naozajstnými hrdinami vždy vtedy… keď ich najviac potrebujeme… :)

Elenn

 

 

Vy a lety do vesmíru…

Ja a lety do vesmíru…
Vesmír je všade okolo nás a aj v nás… vesmír je nekonečný a plný záhad… niekedy sa v ňom chcem schovať… aby ma nikto nevidel… a aby som nikoho nevidela ani ja… a boli chvíle, v ktorých by som tam rada poslala niekoho zo svojho okolia… a nenávratne… aj keď… možno by mi potom chýbal… :)

Samozrejme… lety do vesmíru som sledovala od začiatku… keďže sa moja dušička vybrala na tento svet už dávno, prežívala som let Gagarina, Tereškovovej a ďalších práve v tom čase, keď sa udiali… a aj pokusy so štvornohými astronautami…

A aký mám názor na lety do vesmíru v tomto čase?
Nech tam lietajú a nech skúmajú vesmír… veď iste je v ňom čo objavovať…

A letieť do vesmíru na dovolenku?
Kto na to má a chce to zažiť, nech tam letí… ja si vystačím so svojím vlastným „vesmírom“… a verte, že je v ňom čo skúmať… :)

A na záver… ako inak… moje prianie… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Elenn

 

 

Vy a humanita…

Ja a humanita…
Keď som ešte učila, v škole sa robievali rôzne zbierky… so žiakmi mojej triedy sme sa do nich aktívne zapájali… napr. priniesli sme do školy hračky, aby sme urobili radosť iným deťom, ktoré hračky nemajú… alebo knihy…

Robia sa aj zbierky oblečenia… to celkom schvaľujem a rada sa k nim pridávam… je zbytočné mať doma plné skrine vecí, ktoré už nenosíme… a možno nimi niekoho potešíme a najmä mu pomôžeme…

Niekoľkokrát som podporila aj finančné zbierky… ale už to nerobím… čítala som o zneužívaní a obohacovaní sa týmto spôsobom… myslím si, že sa tak dialo v mnohých prípadoch… no snáď boli aj výnimky… ale takéto zbierky už nepodporujem…

Existuje veľa rôznych občianskych združení a dobročinných spolkov zameraných na humanitu… fandím im a schvaľujem ich činnosť… dokonca vychádza aj časopis Humanita…

Aj pre dnešok platí moje prianie… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

A ešte niečo… je krásne robiť si vzájomne radosť hoci len maličkosťami… ono taká na prvý pohľad „maličkosť“ pre toho druhého môže znamenať nesmierne veľa… pekný deň… :)

Elenn

 

 

Vy a trapasy…

Ja a trapasy…
O tom by sa dalo písať… no o niektorých svojich trapasoch radšej pomlčím… to sa hanbím aj sama pred sebou… ale niečo prezradiť môžem…

Pred piatimi rokmi som zorganizovala v Kúpeľoch Nimnica stretnutie niekoľkých rodín z Klubu Vaška Neckářa… vybavila som pobyt s procedúrami… ku koncu týždňa sme zistili, že niektoré procedúry máme opakovane a iné nám chýbajú… aby sme vyskúšali toho čo najviac, dohodli sme sa vymieňať si medzi sebou Kúpeľné preukazy… nuž ja som požičala svoj preukaz kamarátke, ktorá si chcela vyskúšať vaňový uhličitý kúpeľ… mne táto procedúra v Evinom rúchu až tak nezapasovala a rada som sa jej zriekla… kamarátka na pokyn sestričky vošla do kabínky, vyzliekla sa a vošla do miestnosti s vaňou očakávajúc bublinkovú vodu vo vani… pri pohľade na vaňu ju čakalo prekvapenie… vo vani ležérne ležal pán… v Adamovom rúchu… a užíval si slasti kúpeľa netušiac, že príde k nemu víla oblečená len v náušniciach… kamarátka sa bleskovo otočila a vzápätí vytvorila rekord v rýchlosti obliekania hodný zápisu do Guinessovej knihy rekordov… pán vo vani si pretrel oči a nevedel, či to bol len sen alebo skutočnosť… neskôr vysvitlo, že kamarátka si pomýlila číslo kabínky a ten pán si zabudol svoju kabínku zamknúť… a že obaja boli z našej klubáckej skupiny… len sa nespoznali, keďže sa v takomto „oblečení“ bežne nevídali… a ako sa to týkalo mňa?  na preukaze bolo moje meno…

Tento rok som si v Nimnici vyrobila vlastný trapas… okrem procedúr, pravidelného stravovania, tanečných zábav, izbových párty s našou skupinou, fotografovania a pod. som aj pracovala… podarilo sa mi dohodnúť nahrávky do mojich relácií v Slobodnom vysielači… pri jednej z nich som upokojovala pani Majku, ktorá mala veľkú trému, že sa nemusí báť… lebo nahrávka sa dá upraviť pri strihaní záznamu… a potom to prišlo… úvodný pozdrav som povedala takým spôsobom, že skomoleniny môjho priezviska sa s mojím vlastným slovným výtvorom nedali vôbec porovnať… pani Majka vyvalila oči od údivu nad mojou „cudzou“ rečou a jej tréma bola preč… za to ja som mala pocit, že sa mi zauzlil nielen jazyk, ale každá bunka môjho tela…

Do tretice ešte jedna príhoda… keď som chodila do autoškoly… pri cvičnej jazde sme sa dostali do slepej uličky… na jej konci mi tréner pokojným hlasom povedal: „otočte sa“… pri pohľade na úzku cestu, na ktorej sme stáli, som sa nevinne opýtala: „sama alebo nebodaj aj s autom?“…tréner skoro odpadol… a ja tiež… lebo naozaj som mala otočiť auto a v ňom nás dvoch…

A už len záverečný pozdrav… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Elenn

 

 

Vy a cirkevné sviatky…

Ja a cirkevné sviatky…
Nepatrím k tým, ktorí vysedávajú v kostole, aby ukázali svoj vzťah k Bohu… pre mňa je každý deň sviatok… že tu ešte som… preto ďakujem ráno za nový deň, do ktorého som sa zobudila… a večer ďakujem za deň, ktorý som prežila… modlím sa za zdravie a všetko dobré a pekné… nielen za seba a mojich blízkych, ale aj za ostatných… a robím to bez ohľadu na to, či je alebo nie je cirkevný sviatok… možno v kostole žehnajú len tým, ktorí prišli na omšu v takýto deň… ale ten naozajstný Pán žehná nám všetkým… bez ohľadu na to, kde práve sme… ochraňuje nás vždy a všade… a ja som mu za to nesmierne vďačná… dnes jeho pomoc potrebujem o niečo viac… aby som dokázala prijať skúšku, ktorú mi nadelili „zhora“… verím, že to zvládnem… a ďakujem aj môjmu Michalkovi (archanjelovi Michaelovi) a všetkým, ktorí si na mňa spomenú a držia mi palce… ďakujem…

Nuž teda… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)
A najmä… nech ešte sme tu…

Elenn

Vy a domáce zvieratá…

Ja a domáce zvieratá…
Nuž toto je záležitosť celkom jednoduchá… mojimi najobľúbenejšími domácimi zvieratkami sú jašteričky na skalke… a vtáčiky na stromoch v záhrade… a aj motýle poletujúce nad kvietkami mám rada…

Keďže bývam v rodinnom dome… je dobré zabezpečiť si neprítomnosť myší v pivnici… nie, mačku nemáme… veď načo… stačí, aby som si v pivnici z času na čas zaspievala… a myši zmiznú kozmickou rýchlosťou… a veru veľmi ďaleko…

Na záver moje obvyklé prianie… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Elenn

 

 

Vy a voda…

Ja a voda…
Aj pre mňa je v týchto dňoch, trochu viac ako zvyčajne, dôležitým pojmom slovo voda…
V mojej blízkosti je fľaša so spinovanou vodou… spinovaná je pre naše telo lepšia…

Potešila by aj voda v bazéne, či pri mori… no ja zostávam len pri vode v sprche v kúpeľni… zo zrejmých dôvodov….
k moru som sa dostala len dvakrát v živote… prvýkrát ako vysokoškoláčka… keď som bola na kurze nemeckého jazyka… ktorý prebiehal na pláži v Nemecku… druhýkrát som bola pri mori v Taliansku na Elbe s rodinou… a snívam… že raz uvidím more v Baško Polje v Chorvátsku…

Páčil by sa mi potôčik v záhrade… alebo jazierko… či rybník… a ani vodník by v ňom nemusel byť…

Slovo voda vyvolalo vo mne spomienku aj na žiakov mojej prvej triedy… teda VODA ako Všeličo o dospievaní anonymne… bol to náš tajný spolok… stretávali sme sa po vyučovaní a rozprávali sa spolu o slastiach a strastiach dospievania…  a kto nemal odvahu spýtať sa osobne… mohol vhodiť lístok s otázkou do našej schránky s nápisom VODA…

Na záver ešte môj obvyklý pozdrav….majme sa stále lepšie, lepšie a lepšie…:)

Elenn

 

 

Vy a horúčavy…

Ja a horúčavy…
Tohtoročné leto prekvapilo zrejme nás všetkých vysokými teplotami napriek avizovanému vraj nezvyčajne studenému letu…

Takéto horúčavy až tak rada nemám…  má to síce výhodu, že sa stačí obliekať pomerne „sporo“… ale pre mňa to platí len na doma… ak by som chcela spočítať počet kusov oblečenia… čo mám doma na sebe v týchto horúčavách… stačili by mi na to prsty jednej ruky… a to by som do toho mohla pokojne započítať aj náušnice, retiazku a prsteň… no niečo na sebe oblečené mám aj okrem spomínaných ozdôb…

Občas treba ísť do mesta niečo nakúpiť… aj keď tomu tiež obzvlášť neholdujem… ale to sa treba obliecť trochu viac ako na doma… a potom to vyzerá, že nemáme uteráky, lebo a chodím po vonku mokrá…

A keď som objednaná k zubárovi… toto leto ma je môj zubár chtivý raz do týždňa… myslím, že to preháňa… toľko pokazených zubov nemám… a ani peňazí na zaplatenie opráv… teda u zubára sa potím nielen z horúčavy… ale aj od strachu… na budúci rok si zubárske umenie môjho lekára budem vychutnávať radšej v zime… tam to „zahriatie“ môže byť vhodnejšie ako v tomto horúcom lete…

A ako na mňa pôsobí horúčava?
Neviem, či sú to len moje výhovorky alebo je to naozajstný vplyv počasia… trávnik nekosím, aby nespálilo nízku trávu…  varím málokedy… lebo mi v horúčave nechutí jesť… a vystačím si s pitím vody… takto by som mohla pokračovať ďalej vo vymenúvaní všeličoho iného… ale kdesi vo mne nejaký slabučký hlások šepká, že to sú všetko len výhovorky… že v podstate sa mi vlastne iba nechce nič robiť…

No ak by to bola pravda… nuž sa mi nechce preto… lebo… lebo je vonku, vnútri a úplne všade príšerná horúčava…

Čo potrebujem?
Vodu… sprchu… zatiahnuté rolety… príjemný vetrík…

Radšej končím… spotila som sa aj pri písaní tohto príspevku k dnešnej téme dňa… ešte dobre, že sa môžem vyhovoriť na horúčavu…

Na záver moje prianie… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

A snáď sa od tej dobroty… čo k nám neustále prichádza… neroztopíme…

Príjemný vánok vo vašom okolí praje

Elenn

 

 

Vy a slávne výroky…

Ja a slávne výroky…
Čítala a počula som veľa výrokov slávnych, ale aj neznámych ľudí… niektoré ma zaujali a páčia sa mi… a niekedy si niečo vytvorím aj sama…

Spomínam si na jeden príjemný zážitok… keď som bola triedna učiteľka žiakom z mojej prvej triedy… urobila som nástenku s výrokom PREKONAJ SÁM SEBA A VYTRVAJ…  mali sme ju na stene po celé naše spoločné štyri roky… a dodnes ju mám doma odloženú… :)

S mojou prvou triedou často mávame stretávky… vždy sa na ne veľmi teším… na tej nedávnej prišla za mnou Dáška a povedala mi… že aj ju v živote postretli všelijaké chvíle… stáva sa to nám všetkým… niet sa čomu čudovať, že to postretlo aj mojich bývalých žiakov… veď už majú za sebou takmer 50 rokov života… Dáške vraj v tých jej najťažších chvíľach vždy pomohlo… keď si spomenula na našu nástenku a slová PREKONAJ SÁM SEBA A VYTRVAJ… potom svoje trápenie, smútok a bolesť prekonala… vytrvala… a kráčala životom ďalej… úprimne mi poďakovala… veľmi ma to potešilo… a ja dodnes ani netuším, čie sú to slová… či to bol môj nápad… alebo som to niekde čítala…

No… myslím si… že svojím spôsobom tento výrok sprevádza životom aj mňa… :)

Nuž teda vždy a vo všetkom… PREKONAJ SÁM SEBA A VYTRVAJ!

Na záver ešte obvyklý pozdrav a prianie  … majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Elenn

 

 

Vy a životné zmeny…

Ja a životné zmeny…
Iste… životných zmien som absolvovala množstvo… spomeniem len jednu z nich… po ukončení oficiálneho učiteľského života… som sa začala oveľa viac venovať svojim záľubám… cestovaniu… aj keď výhradne spojenému s koncertami Vaška Neckářa… ezoterike… čiže absolvovaniu rôznych kurzov a seminárov… viac ako predtým sa venujem jazykovým korektúram – napriek mojej aprobácii matematika-fyzika… čítaniu kníh a hudbe (hra na klavíri)… a v neposlednom rade doučovaniu mojich aprobačných predmetov… aby som nevyšla „z cviku“… deti mám rada a rada im ukazujem krásu a jednoduchosť v matematike… nezanedbávam ani moju veľkú skalku a záhradu… a v nej kvety, kríky a stromy… robím konečne len to, čo chcem robiť ja sama… nič nemusím… a to sa mi páči…

A ešte niečo dôležité… baví ma spolupráca so Slobodným vysielačom… :)

A obvyklý pozdrav a prianie na záver… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Elenn