Vy a workoholizmus…
Do dnešnej témy o workoholizme sa zapájam aspoň niekoľkými slovami… pred pár rokmi… a trvalo to veľa rokov… som patrila zrejme k workoholikom aj ja… najmä, kým som bola slobodná… a to som bola dlho :)
Zavčasu ráno som cestovala autobusom do neďalekej dediny, kde bolo moje prvé pôsobisko… domov som sa vracala neskoro večer… so žiakmi z mojej triedy sme trávili chvíle pred vyučovaním a hodiny po vyučovaní… učili sme sa spolu… založili sme hudobnú skupinu… nacvičovali sme programy… navštevovali sme deti v detskom domove… čítali sme si spolu o dospievaní… učila som ich fotografovať a vyrábať fotky… a aj hrať na klavíri… počúvali sme spolu vážnu hudbu… chodili sme spolu na výlety, koncerty, do kina… zbierali sme liečivé rastliny… proste… bol to krásny čas… a som zaň veľmi vďačná…
Keď ma preložili učiť do mesta… venovala som sa najmä príprave žiakov na súťaže a olympiády (matematika, fyzika)… zintenzívnila som dopisovanie do novín a časopisov… fotila som a filmovala akcie školy… atď.
Samozrejme… popri tom som na oboch svojich pôsobiskách najmä učila… opravovala písomky a laboratórne práce… a tak podobne…
A potom prišlo STOP… operácia na onkológii… a ja som pochopila, že mám myslieť aj na seba… absolvovala som všeličo, čo nasledovalo, keď som sa rozlúčila so svojimi dvoma nádormi… a tam kdesi… v priestoroch onkológie… som našla seba… netvrdím, že dnes len ležím a nerobím nič… mám množstvo záujmov… ale snáď nie som workoholik v tom pravom slova zmysle… sama by som bola rada, keby mi z workoholizmu zostalo len písmeno „w“ na začiatku priezviska…
Moje prianie znie… aby dnešný deň workoholizmu nemal kto oslavovať… užívajme si krásy života inak… a aspoň občas treba myslieť aj na seba… aj keď… ak svoju prácu robíme s nadšením a netrpí tým naša rodina… to zrejme workoholizmus nie je… a ja „učiteľovanie“ milujem…
Pohodový deň praje
Elenn
