Kategória: ZAMYSLENIE… Len tak o… (Kôpky snov – Slobodný vysielač)

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa…
……………. doplním …………………………………

 

Zamyslenie 3                                                                                           

Len tak… o zamyslení

Najprv som sa zamyslela, nad čím sa zamyslím… a pre koho dnešné zamyslenie napíšem…

Zamyslela som sa teda nad zamyslením… a pre koho… to je jasné… predsa pre Kôpky snov…

Moje rozhodovanie… či mám občas niečo napísať a poslať do štúdia… alebo to radšej odložiť hneď po napísaní do priečinku označeného „neodoslané“… nemám na mysli kôš… ovplyvnili priaznivé ohlasy… a tak všetkým… ktorí mi napísali, aby som písala ďalej… ďakujem… a aby som nevynechala nikoho… ďakujem obidvom pisateľkám…

Zamyslela som sa aj nad tým, čo znamená, že mám písať ďalej… môže to znamenať, že mám pokračovať v písaní… alebo to, že mám písať čo najďalej od dotyčnej osoby… vybrala som si prvú možnosť…

Moje zamyslenie č. 3 malo pôvodne názov „Len tak… o jednej peknej sobote“… ale tento obsah príspevku z Občasníka mojich zamyslení vám radšej predvediem vlastnoústne trochu neskôr … určite zistíte, že mám na to dôvod celkom špeciálny… bude to v mojej relácii Ezoterické okienko č. 13 už o pár dní… a tak tento príspevok dočasne presúvam do pozície Zamyslenie číslo nejaké ďalšie…

Zamyslela som sa teda nad zamyslením… a aby sa mi lepšie zamýšľalo a písalo… prečítala som si najprv horoskop od Majky pre moje znamenie Lev na tieto dni… a dozvedela som sa toto… „z vašej blízkosti sa začínajú vytrácať ľudia, ktorých zbožňujete… ak nechcete, aby sa potrhali všetky priateľské nite, tak vám odporúčam, aby ste s tým niečo urobili…“

Tak… a je vymaľované… moje zamyslenie nad zamyslením končím novým zamyslením sa… a to nad tým, čo mám urobiť… aby sa tie moje priateľské nite nepotrhali úplne… možno mi niekto z vás poradí, ako a čím ich spevniť… nech sa z nich nestanú útržky samoty, smútku, bolesti… a pod.

Už viem… zabudnem na strach z toho, čo keď… budem sa radšej usmievať a tešiť sa zo všetkého, čo mi život prináša… a verte… prináša mi množstvo veľmi pekných zážitkov, stretnutí a iných príjemných vecí… a ja som za ne naozaj vďačná… a aby som túto vďaku v hĺbke môjho srdca precítila čo najsilnejšie… pre dnešok sa teda lúčim…

 

Ďakujem za pozdrav týmto smerom… a zároveň z tohto smeru pozdravujem moderátora aj poslucháčov…

Lúčim sa s vami prianím… majme sa všetci lepšie, lepšie a lepšie… :)

A netrhajme žiadne nite… tobôž nie tie priateľské…

Pekný deň praje
Elenn    

 

————————————————————————————————–                                                    

Slobodný vysielač                    Kôpky snov č.167                    pondelok 30.09.2013

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa…
……………. doplním …………………………………

 

Zamyslenie 2                                                                                                   

Len tak… o knižnej výhre

Pri mojich nedávnych posteľových dňoch… to som si liečila chrípku a kašeľ… som dostala radu, aby som si upálila cukor a vzniknutý karamel potom pokrájala na kocky a cmúľala… žiaľ… môj kašeľ sa mi nepodarilo zahnať pomocou takto pripraveného karamelu… a to z jediného dôvodu… pojem „upálený cukor“ sa v mojom podaní nečakane zmenil na „pripálená nádoba“… kdeže pripálená… úplne spálená… vnútro nádoby bolo čierne ako smola… no smola bola aj v tom, že som si síce iba na chvíľku odskočila, ale zabudla som sa včas vrátiť…

Pri otváraní okien… aby som pomocou prievanu vyvetrala kuchyňu a chodbu naplnenú dymom… som sa doudierala až-až… proste nie a nie prejsť okolo čohokoľvek so správnym odhadom vzdialenosti… a to som ešte netušila, že je to len začiatok čudného diania okolo mňa…

Kým sa vyvetralo… zohriala som si tmavé pivo… osladila medom… a vypila… druhú radu na odstránenie kašľa som zvládla celkom hravo… no samotný kašeľ ešte nie… potom som sa presunula do postele… rozhodla som sa chvíľu si čítať… k posteli som si priložila stoličku s niekoľkými potrebnými vecami ako vreckovky, hodiny, kniha… na operadlo stoličky som pripla nočnú lampu, aby mi stropné svetlo nesvietilo priamo do očí… načiahla som sa po knihu… kniha mi vypadla z ruky… keď som ju dvíhala z koberca, odsunula som stoličku a nechtiac som vytrhla kábel zo zásuvky a lampa zhasla… pri šmátraní po lampe sa mi ju podarilo zhodiť na podlahu… odhodlane som hľadala ďalej… a zhodila som zo stoličky aj hodiny… ale nevzdávala som sa… v duchu som si pripomenula svoje heslo: Prekonaj sám seba a vytrvaj! …verila som, že to dokážem… nejde o to, či som to dokázala, ale čo som dokázala… keďže sa mi nepodarilo nájsť lampu hmatom, posúvala som sa ďalej a ďalej… a skončilo to mojím pádom z postele…

Radšej som vstala a rozsvietila opäť stropné svetlo… vzala som do rúk knihu, ktorú som nedávno vyhrala v jednej relácii Slobodného vysielača… vďaka Boris… a skôr, než som sa pustila do čítania ďalších príbehov… moju pozornosť upútal názov knihy… a hneď mi bolo jasné, čo sa deje okolo mňa… veď posúďte sami… kniha má názov: Boží a jiná muka…

Som zvedavá, čo sa bude diať, keď začnem čítať knihu Ide o život… možno by som si mala prečítať najprv Keď raz pochopíš… teda snáď všetko potrebné naozaj raz pochopím…

 

A už je tu môj záverečný pozdrav… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

Majte pekný a bezpádový deň…
Elenn                                                            

 

—————————————————————————————————

Slobodný vysielač                       Kôpky snov č.163                         utorok 24.09.2013

Archív rádia Slobodný vysielač   tu

 

 

 

 

S kôpkosnovými ozdobami a piesňou Vaška Neckářa…
……………. doplním …………………………………

 

Zamyslenie 1                                                                                                                                                                       
Len tak… o mojich posteľových dňoch 

Konkurovať Rannému pamätníčku sa nedá a ani nechcem… Rostasovo Mlčanie by som neprekonala ani vlastným naozajstným mlčaním… ale to by som ani nemohla napísať, nad čím som sa zamyslela a kedy… nuž sa uspokojím aj s 3. miestom… veď je to bronz… a ten sa už nedá chytiť ani vonku, keďže sa ochladilo…

Už dlhší čas sa mi darilo pobudnúť v posteli a venovať sa spánku max. 4 – 5 h… ale toto neplatilo pre pár posledných dní… teda nocí… v jednom kuse som v noci prespala neuveriteľných 6 – 7 hodín… dokonca som nejakú tú hodinku spánku pridala aj cez deň… a nebola som v posteli sama… začína to vyzerať, že píšem pre nočnú reprízu relácie Kôpky snov… ale pokojne to prejde aj pri rannej premiére… nuž pokračujem… do postele ku mne sa nasťahovali dokonca dvaja… ale ani ženský ani mužský rod mojich spoločníkov ma vôbec nenadchol… do svojho náručia si ma vzala chrípka… a objímala ma tak, až som začala uvažovať, že sa tejto svojej záľuby vzdám… a vytrvalým spoločníkom… už-už sa zdalo, že zostane u mňa navždy… bol priam vnútornosti trhajúci kašeľ…

A ani by ste neverili, ako som si zacvičila… mojich obvyklých Päť Tibeťanov zatienili iné cviky… vo chvíli, keď som vycítila, že prichádza nový záchvat kašľa… rýchlo som si prekrížila nohy… najmä v najvyššom mieste… kde už stehná strácajú toto pomenovanie, bolo potrebné dostatočne „upevniť“… zo zrejmých dôvodov… ale úplne iných, ako sú Norbertove…  oči mi vyliezali z jamôk… no verila som, že sa vrátia späť… rukami som si objala brucho, aby sa neroztrhalo… potom som sa skrútila do podivného tvaru… a kašľala som akoby z celej duše… veď… keď už niečo robím, tak to robím poriadne… no nie?

Po dlhšej chvíli sa mi oči naozaj vrátili do pôvodnej polohy… vlasy tiež prestali stáť dupkom… poutierala som si slzy aj pot, ktorý mi vyrazil v hojnom množstve na celom tele… vyfúkala nos… ešteže podlahu nebolo treba utierať… a uvarila som si ďalší čaj… toto sa opakovalo nekonečne veľakrát… akoby na to dal niekto trvalý príkaz…

Stihla som aj tri doučovania… ale neučila som doma zoči-voči chtivému záujemcovi… bolo to z dôvodu, aby si moji žiaci… okrem nových vedomostí z matematiky… neodniesli odo mňa aj nejaké bacily… nie že by som bola žgrloška… no moja choroba bola taká vážna, že jeden žiak začal kýchať vzápätí po vypočutí si môjho kašľového repertoáru… aj keď som mu učivo vysvetľovala len cez Skype…

Popri vylihovaní v posteli, spaní, kašľaní, smrkaní, pití rôznych druhov čajov s citrónom a teplého tmavého piva s medom, častom chodení do onej miestnosti a množstvom ďalších zaujímavých vecí, som sa stihla zamyslieť napríklad nad týmto:

Keď mi niekto povie, že som dobrá… prekvapí ma to síce a určite poteší… ozaj… chce ma niekto potešiť?… vďaka vopred… teda byť dobrá, znamená, že mám v sebe dobro…

Keď mi niekto povie, že som zlá… predpokladám, že si to nikto ani na chvíľu nepomyslel… nuž byť zlá, by znamenalo, že mám v sebe zlo… a to snáď nie…

Je tu ešte ďalšia možnosť… dostalo sa mi totiž „polichotenia“ slovami – si hrozná… pri rannom pohľade do zrkadla som zistila, že by to mohla byť pravda… a farbou som veľkou konkurentkou Snehulienke… len z tých siedmich trpaslíkov tu nie je ani jeden… byť hrozná podľa predchádzajúcich úvah by znamenalo, že mám v sebe hrozno… v poslednom čase mám hrozno v sebe dosť často… veď teraz je najvhodnejší čas na jedenie hrozna… a hrozna mám na dvore a v záhrade veľa… ak teda zjem hrozno… z toho je zrejmé, že mám v sebe hrozno… a ak mám v sebe hrozno… to znamená, že som hrozná?

 

Radšej končím… ďalšie zamyslenia si nechám na inokedy… a niektoré pre istotu len pre seba…

Na záver môj neodmysliteľný pozdrav… majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie… :)

A moje prianie… nech je vaším spoločníkom niekto oveľa príjemnejší ako chrípka a kašeľ…

 

Pekný deň praje
Elenn    

                                                        

———————————————————————————————————-

Slobodný vysielač               Kôpky snov č.162                   pondelok 23.09.2013 

Archív rádia Slobodný vysielač   tu