31.12.2015…
Ďakujem za všetko, čo bolo a teším sa na to, čo príde… hlavne, aby som bola ešte pri tom…
28.12.2015… tu
Chcela som poslať po padajúcich vločkách snehu
bezpodmienečnú lásku a nekonečnú nehu
každému, kto túži nežne milovať,
tým, čo chcú a vedia svoju lásku dať.
Nebo pre nás z výšin žiadne vločky neposiela,
vraj v našich myšlienkach je ich stále veľmi veľa.
Nech teda v srdciach máme vrúcnej lásky dosť,
tečúce slzy nech vysuší láskavosť.
Padajúci kameň zmenil sa na lásky prameň,
svoj strach z toho, čo by bolo, do neznáma zažeň,
na keby sa nehrá a ty to dobre vieš,
ži teda naďalej šťastne a tak ako chceš.
20.12.2015…
Myslím, že napíšem zamyslenie… nie žeby nebolo čím myslieť alebo nad čím sa zamyslieť… občas sa zamyslím
a niekedy aj myslím… naozaj… napr. teraz myslím na… že to je o inom?… čo už… a radšej ani neprezradím na koho myslím…
no myslím si, že keď sa nad tým poriadne zamyslím, tak to nebude iba mini zamyslenie, ale „Zamyslenie… len tak… o tom,
na koho alebo na čo myslím“…
A čo si myslíte vy? Že mám ísť radšej spať? Už o tretej? Aha, v noci o tretej by sa malo spať… lenže mne to akosi nespí…
preto som sa zamyslela… no myslím si, že mi to už nemyslí a teda pôjdem spať… nejako sa to zamotalo…
15.12.2015…
Stalo sa vám niekedy, že sa vám splnil sen, ktorý ste si vlastne netrúfali ani len snívať? Mne sa to dnes stalo… naozaj… som vďačná za všetko, čo bolo… bol to nezvyčajne príjemný večer… krásne nežné piesne… nočná cesta autom… rozhovor, ktorý sa občas niesol v žartovnom tóne… nemala som žiaden strach, či môžem povedať to alebo ono a tak či radšej inak… pekná rozlúčka… bolo to také milé… také rozprávkové… cítila som sa úžasne… bolo to ako keď… alebo sa mi to len snívalo? Lenže sny sú na to, aby sa plnili… a nestačí ich len snívať… svoje sny treba žiť… tie, o ktorých snívame a aj tie, ktoré sa nám snívajú… Snívala som alebo žila svoj sen?
03.12.2015…
23 mesiacov… „to nám to zase pekne uletelo“… čo už
03.11.2015…
Prešlo dlhých 22 mesiacov… 03.01.2014 – 03.11.2015… je to málo alebo veľa?
Dá sa to ešte stále považovať za niečo dočasné? Spomienky zostali…
Nádej vraj umiera predposledná… už som teda na rade ja? Čo už…
Raz to príde na každého… aj keď nevieme kedy… ale určite všetci raz dosnívame…
22.10.2015…
Neviem, komu patria tieto slová… no záleží na tom? Napísal ich PK…
ešte to nie je tak zlé… stále sa vieme aj smiať
ak sa ti raz bude cnieť… vieš, kde ma vždy nájdeš stáť
sú cesty nebezpečné, na ktorých nesmieš sa báť
kým prídem ku konečnej, tú ku mne kľudne si skráť…
Tieto slová som napísala ja… a nezáleží na tom, či niekomu patria…
možno to nie je tak zlé… keď sa vieme ešte smiať
a hoc sa ti bude cnieť… neprestaň sa usmievať
sú cesty bolestivé… chýba na nich láskanie
keď prídem na konečnú… skončí moje snívanie
06.10.2015…
Jednej tmavej noci prišla ku mne Láska… potichu a nečakane…
Mesiačik zvedavo nakukol do izby a spýtal sa, či prezradím svoj vnútorný príbeh…
Usmiala som sa… nie, neprezradím… je to zvláštna skúsenosť, ktorá je mojím tajomstvom…
Láska ma nežne objala… zobudila motýliky… na perách zanechala nežný dotyk…
Otvorilo sa okienko snov a tmavou nocou plávali tie najkrajšie sny…
Láska, zostaneš so mnou? Prikývla…
A tak sme snívali spolu… o tom, ako… jednej tmavej noci prišla ku mne…
26.09.2015…
Hovorí sa, akí sme, takých ľudí si priťahujeme do svojho života… a tiež, ako myslíme, tak žijeme…
A viete, čo som zistila? Pre mňa platí, čím viac snov splním iným, tým viac sa splní tých mojich…
Poďme snívať spolu a plniť si sny navzájom…
24.09.2015…
Niektorí ľudia sú naozaj urážliví… napríklad slečna z fotoslužby, ktorá na pozvánke urobila 6 chýb napriek tomu,
že som jej dala text … pri reklamácii som jej povedala, že vlastnú tvorbu by mala posielať radšej do literárnych
časopisov… a ona sa urazila…
17.09.2015…
Dnes mám tri výročia… tri dôvody na poďakovanie trom mužom, ktorý ovplyvnili môj život…
32.výročie sobáša – ďakujem manželovi za dvoch krásnych synov… a za to, že sme spolu vydržali…
3. výročie rozlúčky s D. – ďakujem za niekoľkoročné písanie si a desať stretnutí…
3. výročie prvého stretnutia s P. – ďakujem za stretnutia, zážitky, spoluprácu… za zmeny v mojom živote…
22.08.2015…
Mám veľkú radosť z milého darčeka zo včerajšieho večera… dostala som CD ZVLÁŠTNA SKÚSENOSŤ s krásnym venovaním…
Viem, že roky plynú… dozrieva to v nás… no nevravím si „už to nepokaz“… toto už nie je o mne… všetko je to len o poznaní…
aj láska, zlosť, či neha… zvláštna skúsenosť… nikto netuší, čo je mu súdené… rany na duši – dostávať, či dávať?
15.08.2015…
Sprchovala som sa počúvajúc rozprávku v Kôpkach snov… keď som sa poutierala a ponatierala, pozrela som si predpoveď počasia… aby som si vybrala správne oblečenie… po kliknutí na Meteo sa na mobile objavil nápis: „Vezmite si niečo na seba…“
Mojou prvou myšlienkou bolo, že práve to chcem urobiť, keď sa dozviem, ako bude… vzápätí som sa preľaknuto poobzerala okolo seba… kto vidí, že mám oblečené iba náušnice?!
Nabudúce si mobil do kúpeľne radšej nevezmem…
21.07.2015…
Dnes som bola v nitrianskej nemocnici na vyšetrení. Po odbere krvi sestrička nakukla do mojich záznamov od pani doktorky a povedala, že som pacientka na telefóne. Vygúlila som oči, no nebol to dôsledok problémov so štítnou žľazou, ale veľké prekvapenie. Vraj stačí, keď o dva dni zavolám. Uľahčene som si vydýchla. Wau, pacientka na telefóne… To sa už operácie báť nemusím…
Veď, zažil už niekto operáciu po telefóne? Sotva… nuž ju nemusím zažiť ani ja… a ani žiadnu inú…
20.07.2015…
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………… Sem som napísala úplne všetko ……………………………………..
22.06.2015…
ZABUDNI na to, čo bývalo… som TULÁČKA… snáď pochopíš, prečo odchádzam… túlaním si spestrujem JESEŇ života…
aby som mala na čo spomínať… AŽ sa raz obzriem späť…
20.06.2015…
Mám krídla a lietam… vo výškach ťa hľadám… poď so mnou… lietaj tiež…
Či moju lásku chceš… pýtam sa nesmelá… len tak… aby som vedela…
06.06.2015…
Plačúca obloha sa presťahovala do mojich očí a zrazu z nich začalo pršať…
Najprv len tak popŕchalo… o chvíľu pršalo viac a viac… nakoniec nastala priam nekonečná prietrž mračien…
Po tvári mi tiekli potôčiky sĺz… postupne sa menili na potoky, potom na rieky, ba až veľrieky…
Prenasledovala ma otázka: Skončí sa to niekedy?
Skončilo… vykúpané oči hľadia na svet jasnejšie… a opäť je v nich život…
Život na ceste za snom…
04.06.2015…
Prepadol ma pocit viny… Je príčinou niekto iný?
Dala som si medovinu, aby spláchla moju vinu…
Pocit viny, čo ma trápil, znenazdania sa hneď stratil.
Pomohla mi medovina… mám si dať aj pohár vína?
Myslím si, že po prečítaní môjho „výplodu“ ste uverili, že som si tú medovinu dala naozaj a asi aj víno… ale nie, nedala som si nič… len mi „žblnklo“…
Ale jedna vec je jasná… úplne jasná vec, že pocitovú cukrovku nechcem… to nie je ono… tie slaďáky na rovnakú tému, erotika, fotky nahotín… kdeže… to nie je pre mňa… STAČILO MÁLO… končím… radšej si vypočujem pieseň POCITOVÁ a vrátim sa do
„starých koľají“… trochu ich vyleštím a bude… BUDE AKO NEBOLO… alebo nebude… čo už…
19.05.2015…
Už dlhší čas snívam o spriaznenej duši… o niekom, čo si bude so mnou písať… čo sa bude so mnou rozprávať… čo spríjemní
moje dni milými telefonátmi, sms-kami, e-mailami a odkazmi na fb… čo sa rád stretne so mnou aj naživo… a s kým si na našom stretnutí urobíme spoločné foto… Michalko (arch. Michael) a moje OKIENKO SNOV plnia sny… nielen iným, ale aj mne… vďaka…
Som prekvapená, čo ku mne prichádza okrem toho spomínaného… romantické básne… hra na klavíri… žartovanie… smiech…
Dostávame, čo dávame? Niekedy síce od iných… no čo už…
15.05.2015…
Pred troma dňami som dostala správu, ktorá začínala tak pekne… slovami: „Vidím, že si strašne super…“ …namiesto „strašne“
tam mohlo byť „veľmi“… no to som celá ja… kladiem dôraz na správnu štylistiku… ale toto nie je o správnej štylistike… toto je
o vyjadrení pocitov… iste to myslel tak, ako to napísal… žiadna irónia… lebo On robí všetko správne… ja som tá, čo robí chyby…
teda, podľa neho…
Ten začiatok mi tak trochu pripomína pieseň Drahý můj… ale žiadna guľka nepriletela… alebo áno? Možno iba netrafila…
12.05.2015…
V záhrade rozprestiera svoje kvety rozkvitnutý orgován… biely a fialový… podľahla som hrejúcemu slniečku lákajúcemu ísť
do záhrady… orgován ma opájal zmyselnou vôňou… zaborila som si tvár medzi jeho kvety… potom som sa tam schovala
celá celučičká… len tak… dala som si venček a obliekla šaty z orgovánu… najprv fialové, potom biele… snívala som svoj
orgovánový sen… a bolo mi krásne… slniečkovo a orgovánovo… zo zmesi fialovej a bielej vznikla nádherná ružová farba…
farba mojej lásky… nevinne bielej… duchovno fialovej… a nežne ružovej… moja láska je ružovo nekonečná…
06.05.2015…
Iste to poznáte… vraj, keď ju miluješ, nie je čo riešiť… reklama…
Otázka pre mužov: Aj v prípade, že ju miluješ a nie je to kofola, ale žena?
Otázka pre mňa: Ak milujem jeho… a nie ju (kofolu)… tiež nie je čo riešiť?
02.05.2015…
Ja som si včera nielen zahrala na klavíri, ale pred polnocou som napísala báseň… po dlhokánskom čase… ibaže zatiaľ som nenašla odvahu napísať ju aj sem… čo už… prezradím aspoň názov – Sen o tebe… a začína to takto: Myslela som, že si iný…
01.05.2015…
Chce sa mi písať básne… chce sa mi čítať… chce sa mi spievať… chce sa mi hrať na klavíri… chce sa mi tancovať… chce sa mi objímať… chce sa mi milovať, ľúbiť láskou najvrúcnejšou… chce sa mi snívať… chce sa mi svoje sny žiť… chcem mať skvelých priateľov a úžasnú Lásku… chcem ešte veľa chcieť… ďakujem Ti život, že plníš moje sny… som šťastná…
19.04.2015…
Od včerajšieho večera viem zahrať na klavíri niekoľko skladieb bez „korzetu“ na ľavom ukazováku… hrám deviatimi prstami…
no občas je to riadny prstolam…
Hovorí sa, že náhody neexistujú… no nie je náhoda, že nielen moja dnešná upútavka na fb má podklad fotografiu Prahy… či?
17.04.2015…
Moje zamyslenia, či príbehy, si vraj už v slobodnovysielačových Kôpkach snov Peťka Kršiaka nevypočujete… no v Šansonění
s Karlíkom Voříškom ich môžem prednášať osobne… kôpky mojich literárnych pokusov vám ponúka aj moje OKIENKO SNOV…
Rada sa zamýšľam a snívam… pamätáte sa?
Kým vieš snívať, tak máš nádej, hádam príde, čo má prísť.
Šťastie si ťa nájde, raz ho uvidíš.
Kým vieš snívať, tak máš náskok, svoje túžby stále bráň.
Skúšaj kráčať s láskou a nebudeš viac sám, nikdy sám.
16.04.2015…
Tomi sa dnes večer zamyslel a napísal, že v televízii je skutočne bohatý výber programov… človek nevie, ktorý skôr vypnúť…
Monika to okomentovala slovami, že nemá rada, keď reklamy v TV prerušia filmom… Obaja ma pobavili…
A ako to vyzerá, keď sa zamyslím ja? Niekedy vznikne „Mini zamyslenie“, inokedy „Zamyslenie… Len tak… o…“
Budem rada, ak sa aj vy pobavíte pri čítaní mojich zamyslení…
15.04.2015…
Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva… čo už… som učenlivá, však?
Ešte niečo… Ak niekto použije moje obľúbené „hlášky“ a spojí ich so slovami „ako by povedal klasik“… je to narážka na môj vek? Hovorí sa, že vek sú len čísla v občianskom preukaze… v tom mojom OP je v dátume narodenia zvláštna predposledná cifra…
Ale celé číslo začína pekne – dvoma osmičkami… mám nekonečno dvojmo… a môžem si zaspievať: On mi vraj nekonečnú lásku dá…
08.04.2015…
že wau… naozaj srdiečkujem ďalej… nádherné…
06.04.2015…
Mám srdiečkové dni… už niekoľko dní pri pohľade na oblohu vidím obláčikové srdiečka… vždy ma to poteší… možno ste ich videli
aj vy… ale stalo sa vám, že ste si oškreli prst a ranka mala tvar srdiečka? Mne sa to stalo a pobavilo ma to… tak trochu zvedavo srdiečkujem ďalej…
04.04.2015…
Citát: Netráp sa nad ľuďmi, ktorí sa ťa snažia zhadzovať a ponižovať… oni sú už aj tak dávno pod tebou…
Prečo to robia? Možno preto, lebo im je tam dole smutno samým… možno chcú byť práve s tebou… ale nevedia, ako to povedať… a možno iba závidia, že si hore nad nimi…
03.04.2015…
V Kúpeľoch Nimnica, na hudobno-tanečnej zábave, som pred týždňom napísala na fb na začiatok statusu:
Já chci žít nonstop a s tím, co přijde, mám chuť se rvát… no rozmyslela som si to… s ničím a s nikým sa biť nebudem…
takže malá zmena… Já chci žít nonstop, krásně a nonstop – to platí… a to, čo prichádza… s pokorou prijímam…
Zrejme ma to má niečo naučiť…
25.03.2015…
Urobila som úžasné rozhodnutie… skončili sme, jasná správa… so mnou to už nezamáva… a je to tak!
Fúka vietor, či…? Nezamáva… nezamáva… nezamáva… ale ja mávam… na rozlúčku…
19.03.2015…
Kašlem, ako keby mi za kašeľ platili… no neplatia… a sú aj iné veci, ktoré robím a neplatia mi za ne… mala by som kašľať na ne?
12.03.2015…
13:11… a je „vymaľované“… čo už…
Čo-to ešte „poumývam“… ale nie slzami… veď to poznáte… nikto nestojí za to, aby ste kvôli nemu plakali… a ten, čo by za to stál,
ten vás nikdy nerozplače… tak neviem… mám plakať, či nemám?
10.03.2015…
Hra so slovami… hra s citmi… hra s láskou… láskavá hra… láska ako slovo… citlivá láska… láska ako cit… láska láskavá…
aj neláskavá…
09.03.2015…
Citát: Smútok je láska, ktorá zostáva s nami… preto je láska večná…
Snívam, snívaš, snívame… ľúbim, ľúbiš, ľúbime… lietam, lietaš, lietame…
So zlomeným krídlom nikam nedoletíš… a so zlomeným srdcom?
Smútim, smútiš, smútime… smútok je láska, ktorá zostala… preto je láska večná… zostáva s nami… aj keď sa smútok stratí…
Viete, kam odchádza smútok? No predsa k tomu, kto našu lásku pošliapal… kto sa jej vysmial… smútok sa pridá k nemu…
aby nebol sám… vytvoria dvojicu – odhadzovač lásky a smútok…
A s nami zostane láska… tá večná… nekonečná… bezpodmienečná… krásna… nežná… a vyčkávajúca na novú príležitosť…
07.03.2015…
Na radu kamarátky som si kúpila Bio Kokosový olej… nepodobá sa na bežný olej… je biely a hustý… a krásne vonia… ako kokosový zákusok… a má priaznivé účinky na pleť a celé telo… začala som ho používať… mením sa… voniam ako kokoska… aj sa jej začínam podobať svojou okrúhlosťou od vysedávania pri počítači… no dobre… tak nie… ale oči okrúhle mám… a tie si ani nenatieram… a snáď mám v sebe aj džemík myšlienok na osvieženie… a chutnučkú plnku pekných prianí… a čokoládové sny… skrátka… som na zjedenie…
05.03.2015…
Hľadám muža… radšej niekoľkých… značka… črepy prinášajú šťastie… pamätáte sa? Zrcadlo…
Je to trochu inak… záhrada potrebuje zmenu a ja pomoc… píliť, strihať, hrabať, kosiť…
28.02.2015…
Keď si niečo veľmi prajeme… a zaslúžime si to… tak to dostaneme… alebo je to inak?
24.02.2015…
Už mám hlas… už mám hlas… už mám hlas… haló – haló… veď viete, že viackrát opakovaná lož sa stáva pravdou… už zase rozprávam… už zase rozprávam… už zase rozprávam… zatiaľ rečním len písomne… ale iste to čoskoro pôjde aj naozaj…
23.02.2015…
Včera v noci šeja-hoj a dnes iba Bože môj… ja „mutujem“… iste svojím hlasom hravo tromfnem ktoréhokoľvek puberťáka…
prípadne aj páva… ako mám nahrať vstupy do relácie ZASPIEVAJ SI ĽUDOVKU č.51, keď už takmer nemám hlas a to, čo
mi zostalo, sa už na hlas ani nepodobá?
17.02.2015…
Aj bez zamyslenia moje srdiečko zaplesalo pri pohľade do archívu rádia Slobodný vysielač dnes popoludní… úplne na konci je
názov mojej novej relácie ŽIVOT NA CESTE ZA SNOM… a je tam vložená prvá časť, ktorá bola odvysielaná dnes od 15:00…
a spieval v nej aj Vašek Neckář… bolo to Šansonění s Karlíkom Voříškom…
13.02.2015…
Videli ste film Už zase skáču přes kaluže? Precítili ste radosť malého Adamka, že znovu chodí?
Podobné pocity prežívam v týchto dňoch aj ja… pretože UŽ ZASE HRÁM NA KLAVÍRI… môj ľavý ukazováčik síce potrebuje akýsi
„korzet“… ale hrá… začíname „od Adama“… no pevná vôľa všetko zdolá… naozaj všetko?
11.02.2015…
Niekedy sú chvíle v mojom živote nevyspytateľné… príjemné… ako tie dnešné… nič som neočakávala a dostala som veľa pekného…
aj dobrého… napr. bylinkový čajík s medom v červenej šáločke… teším sa a ďakujem (pre istotu len raz)…
10.02.2015…
Výborný dôvod na oslavu sa objavil dnes ráno… o 9:55 malo moje OKIENKO SNOV na počítadle číslo 10 000… takže červené
víno s ibištekom (sušeným) a sušené slivky s orieškom vo vnútri (vlastná práca)… oriešok… aha Voříšek… to mi pripomenulo
dnešnú peknú sms od Karlíka na oslavu okienkosnového úspechu…
08.02.2015…
Potvrdilo sa mi, že sa netreba trápiť, keď niekto z nášho života odchádza… poplakať si, to áno… ak to stojí za ten plač… potom poďakujme… a tešme sa na toho, ktorý prichádza… a preciťujme krásu nového vzťahu… už sa netrápim… poplakala som si…
no a čo… a teraz sa teším, lebo sa mám z čoho tešiť…
02.02.2015…
Pred 17-timi rokmi… bolo to 2.2.1998… ma 4 h 25 min operovali na Onkológii v Nitre… som nesmierne vďačná za možnosť žiť ďalej… nuž som to oslávila otvorením Pandorinej skrinky, ktorou boli pre mňa počas celého uplynulého roku nahrávky mojich Ezoterických okienok v Kôpkach snov… od 13.12.2013, čiže za viac ako 13 mesiacov, som si nevypočula žiadne z nich… až teraz…
28.01.2015…
Do Prahy som cestovala žltým expresom, ktorý bol modrý a mal červený nápis Turancar… na cestovanie autobusom som zvyknutá… ale šoférovanie bol nový zážitok… PRAHA smer BANSKÁ BYSTRICA… a ide sa… ale len na fotke, ktorú mi urobil jeden
zo šoférov…
20.01.2015…
Ukážky dnešnej lekcie „cudzieho jazyka“, ktorú mi „daroval“ Skype…
Napísala som: „Aha… tak dobre…“ Preklad: „Oh … chomh maith sin…“
A toto: „Pobavila som sa… je to švanda…“ preložil takto: „Bhí mé amused… tá sé ina romp…“
17.01.2015…
Viete, ako sa povie po maďarsky Waltersteinová? Donedávna som to nevedela ani ja… hoci, ako sa hovorí, Maďar by ma nepredal…
„A Slovák zase nekúpil,“ povedal by môj braček… napriek všetkému, môj braček je stobodový… a tuším sa začal učiť maďarčinu…
síce to zapiera, ale predo mnou veru nič neutají… prezradil sa tým, že ma naučil moje priezvisko v maďarčine… nedávno mi povedal, že som škorica… iste viete, že v maďarčine sa povie najprv priezvisko a potom meno… slovo škorica sa po maďarsky správne vysloví „Škor-Ica“… Ica je maďarská verzia môjho krstného mena… z toho vyplýva, že „Škor“ znamená Waltersteinová… alebo sa mýlim?
16.01.2015…
Bola som nakupovať v Tescu… keď som prechádzala okolo oblečenia, zaujali ma šaty… pre mňa… boli ladené do modra…
to je moja najobľúbenejšia farba… a mali taký pekný vzor… nad nimi bol lístok s nápisom “zľava 50%”… wau… teda… len za polovičnú cenu… no nekúp to… tak som si tie šaty – nekúpila…
15.01.2015…
Včera som zistila, že mi ktosi vymenil záhradu za džungľu… zžívala som sa s pocitom, že by to chcelo zmenu… počkala som
do rána…no neudialo sa nič… tak som dnes popoludní začala vlastnými rukami zušľachťovať našu prednú záhradku…
08.01.2015…
Taký sa mi tejto noci sníval sen, že môj milý najmilejší prišiel sem… Poznáte tú pieseň?
Nie, ja nespievam… mne sa to snívalo naozaj… bol to pekný sen… taký milý… ako môj milý…
03.01.2015…
………………… prešiel jeden celučičký celý rok …………………
01.01.2015…
Všetkým úprimne prajem ŠŤASTNÝ CELÝ ROK 2015!
ĎAKUJEM všetkým a za všetko…
Majme sa všetci stále lepšie, lepšie a lepšie…
