www.elenn-okienko.sk

2014

 

30.12.2014…
Ja žasnem…  o 13:38…  51:37…  že wau… bolo to milé a pohodové… ďakujem…

20.12.2014…
Rozhodla som sa radikálne zmeniť svoj život… toto rozhodnutie dozrievalo vo mne už dlhší čas… verím, že je predo mnou ešte poriadny kusisko života… neviem, kto pôjde so mnou ďalej… kto bude kráčať vedľa mňa… kto ma objíme… kto ma chytí za ruku…
kto mi povie: som s Tebou rád/rada… a kto si to rád vypočuje aj odo mňa… život je krásny, ak ho taký chceme vidieť… a ja to chcem… vidím krásny a šťastný život… ešte žijem!… a za to ĎAKUJEM…

02.12.2014…
Žehnám peniazom, ktoré ku mne prichádzajú… mám ich dostatok na všetko, čo potrebujem a aj na to, čo chcem len tak pre radosť… Ďakujem za ne… Funguje to parádne…

7.10.2014… 
Moje OKIENKO SNOV s radosťou víta svojich návštevníkov, ktorých počet sa blíži k číslu 4100 (21:23 – 4099)… to sa patrí osláviť, však? Nuž to oslávim špeciálne… ČO TO BUDE? ŠLABIKÁR ŠŤASTIA a CUDZOLOŽSTVO… prosím, žiadne pohoršovanie sa…
Objednala som si knihy s takými nadpismi… autormi sú Keleová, Baričák a Coelho…

6.10.2014… 16:55…
Chcem, aby som necítila žiadnu bolesť… chcem tak veľa?

1.10.2014… 23:43…
A je „vymaľované“… čo už… som silná, som silná, som silná…
Dodatok: O polnoci som dostala  odkaz… http://www.pronaladu.cz/jak-okolnosti-meni-lidi-pribeh-k-zamysleni/
Chcem patriť do tej tretej skupiny ľudí… ale asi patrím aj do druhej… prvú odmietam…

27.08.2014… 23:07…
Mám úžasné novinky… waaau… žijem rozprávkový život… mám sa stále lepšie, lepšie a lepšie… a ďakujem za všetko…
Dnes uplynulo 42 rokov odo dňa, keď som sa fotila s Vaškom Neckářom prvýkrát…

19.08.2014… 17:38…
Zase sa mi priplietol do cesty citát týkajúci sa tej istej témy:
– Ak máš odvahu povedať „zbohom“, život ťa obdarí novým „vitaj“ –  (Paulo Coelho)
Odvaha moja, kde si? V mojom živote je veľa úžasných ľudí, ktorým ďakujem, že ma prijímajú takú, aká som…
Nechcem sa hrať na tú, ktorou nie som… ani za cenu, že o niekoho prídem… čo už…

04.08.2014…
Vraj…  „Zbabelosť je, keď vieme, čo máme robiť, ale nerobíme to“ (Konfucius)… som teda zbabelá alebo…?
Myslím, že správna odpoveď je „alebo“…

30.07.2014…
Banská Bystrica… 7. stretnutie z 30…  zmazané…  a nielen opis popoludnia…  čo už…
Napriek všetkému… bolo to príjemné popoludnie… jasná vec, že ďakujem (zase… čo už)…
Čo teraz cítim?  Akési prázdno… bez bolesti, bez smútku, ale aj bez radosti… toto je cena za voľnosť? Nuž… prijímam…
A ďakujem za lekciu od života… za všetko pekné a aj za to, čo bolelo… dovidenia alebo radšej zbohom?
Všetko zlé je vraj na niečo dobré… a ak niečo končí, môže začať iné a lepšie… a ešte bla-bla-bla… čo už…

29.07.2014… 
„moje“ rádio…16:31… CO CHCEŠ VÍC?

Dám ti dar královský                 Já každý den ti píšu list                      Dám ti dar honosný
Hvězdy spoutám provázky         Tvou odpověď už chtěl bych číst         Šperkovnici na tvé sny
Na tvou dlaň… co chceš víc?                                                           Z veršů mých… co chceš víc?
Dám ti dar nejdražší                                                                      Dám ti dar nezvyklý
Hrad na nízkém návrší                                                                   Brýle s růžovými skly
Z oblaků… co chceš víc?                                                                 Lásko má…  co chceš víc?

22.07.2014…
CHCI TĚ LÍBAT… môj POTULNÝ HRÁČ… a AŽ… príde JESEŇ… poviem ti ZABUDNI… som iba TULÁČKA… túlam sa v krásnych snoch a pýtam sa… KDO VCHÁZÍ DO TVÝCH SNŮ, MÁ LÁSKO?

13.07.2014… 07:52…
Krásne nedeľné ráno… viete, čo som dnes uvidela prvé, keď som sa zobudila? Vtáka… asi najprv moje oči od údivu videli zväčšene… lebo to nebol až taký veľký vták, ako sa zdalo… ale len malý vtáčik… také vtáčuliatko… sedel na ráme otvoreného okna… poobzeral
si ma takú strapatú, vyliezajúcu z postele a radšej odletel naspäť do záhrady… čo už…

03.07.2014… 17:38…
Začína 7. mesiac… pred dvoma dňami niečo vo mne umrelo… nie nádej, tá umiera predposledná a potom by som bola na rade ja…
Moja túžba sa kamsi stratila… už nič nečakám… z toho jedného smeru… no cítim sa ľahšie… nie, nelietam… už nie… aj som to patrične oplakala… jasná vec – oči, umyté slzami, vidia lepšie… skrátim toto moje „zamyslenie“… keď sa nedá, tak sa nedá… čo už…

08.06.2014… 23:33…
Chcem chytiť zlatú rybku… aby sa ma spýtala… „Akáže je tvoja túžba, aká?“… a ja by som jej povedala, že… že už nechcem cítiť bolesť… že… rybička, rybička zlatá… ty vieš, aká je moja túžba… je taká… no nenáročná…  alebo?
Blíži sa polnoc… Vašek spieva Sbohem smutku… nuž sa s tebou, smútok môj, lúčim… a vítam nový krásny deň bez bolesti a bez smútku… čo už…

 

TOPlist