MOJE STATUSY (Facebook)

Taký studený pondelok 08.02.2021

Dnes som mala zaujímavý „beztepelný “ zážitok… dopoludnia nám prišli vymeniť plynomer… skrinka je v plote, takže sa dal vymeniť prístupom z ulice… pán majster, ktorý to prišiel urobiť, bol sympatický… najprv mi kázal vypnúť všetky plynové spotrebiče… sporák bol vypnutý, kotol som vypla… pán majster bol šikovný, práca mu trvala len chvíľu a výmena bola hotová… podpísala som papiere a poprosila som ho, či by mi mohol zapnúť kotol… vraj majú zákaz vchádzať do domu… no vyniesť kotol na ulicu, aby ho pán majster zapol a potom ho zaniesť naspäť do pivnice (kotol, nie pána) bolo nezrealizovateľné, tak sme sa rozlúčili… moje sympatie k nemu mierne poklesli… tie jeho ku mne asi ani nestačili vzniknúť… vrátila som sa do pivnice a pozrela som sa na kotol, či sa náhodou nezapne sám, keď ho pripojím k elektrine… nezapol sa… ani náhodou… ešte dobre, že dnes nebola vonku veľká zima… manžela som upozornila, aby sa teplejšie obliekol, lebo nám kotol prestal kúriť… zavolala som „servisákovi“… vraj má toho veľa, nevie, kedy by mohol prísť a navyše tie zákazy… ochotne mi však vysvetlil, že mám jedno tlačidlo na kotli stlačiť a podržať dlhšie, tak 3-4 minúty, aby sa plyn dostal opäť do potrubia… a mám zapaľovať elektrickú iskru iným tlačidlom… a skúšať to takto, kým kotol naskočí… poďakovala som sa… zdalo sa mi pravdepodobnejšie, že si skôr ja podskočím ako kotol naskočí… v dome sa začalo ochladzovať, nuž som si obliekla teplejšie nohavice a hrubý sveter… „beztepelná“ situácia bola čoraz vážnejšia… a bolo jasné, že by kotol mal zase kúriť, aby mi bolo teplo aj inde na tele, nielen pri srdci (dôvod „prisrdcového“ tepla si ponechám ako tajomstvo)… kým bola teplota môjho tela väčšia ako snehuliakovho, presunula som sa opäť do pivnice… ako som tušila, na kotli bol počet tlačidiel väčší ako dve… ale netušila som, ktoré dve sú tie správne… myšlienku vyskúšať rôzne dvojice som odmietla hneď v zárodku… pre istotu… radšej som zavolala môjmu synáčikovi Jožkovi… na moju prosbu odpovedal, že príde… a prišiel… priniesol výbornú klobásu… vraj, keby som bola aj hladná, nielen primrznutá… o „primrznutí“ by sa dalo hovoriť z rôzneho pohľadu, ale radšej to nebudem rozoberať… zapnutie kotla trvalo môjmu synovi asi minútu… no čo už… šikovný syn sa nezaprie… len neviem, či mi ho v nemocnici po pôrode nevymenili… alebo je možné, že aj ja môžem mať takého šikovného syna? Nuž, zrejme nie je všetko len o zdedených génoch… našťastie… a našťastie aj, že sa môj dnešný „beztepelný“ zážitok premenil na príjemné chvíle v teple nášho domu 

Taká „letecká“ sobota 26.01.2019 

V sobotu môj mladší syn Jožko „vylepšoval“ moje domáce „štúdio“ a ja som zatiaľ upratovala… medzitým sa zvečerilo… keď som išla odložiť malú „pomocnú“ kameru do skrine, na chodbe bola tma… nezapla som si svetlo, veď otvoriť skriňu a položiť na poličku kameru zvládnem aj v tme, no nie?… ibaže sa prihlásil Alzheimer… potkla som sa totiž o škatuľu, ktorú som tam popoludní „dočasne“ umiestnila… preletela som cez škatuľu s monitorom, ktorý patril Jožkovmu kamarátovi… monitor je v poriadku, škatuľu som zdemolovala… aj malá „pomocná“ kamerka, ktorú som pri páde mala v ruke, je v poriadku (bola v taštičke)… ja som dopadla na dlažbu dole tvárou… brucho sa mi po údere akosi scrvklo, spľaslo ako balón… no, našťastie, pod ním mi necvrklo… na kolenách mám modriny… lakte som si oškrela… a narazila som si hánky na rukách… oči sa mi chvíľu pretáčali od údivu, že ležím na chodbe… pri takomto páde je logické, že to „schytajú“ kolená a lakte, ale ako som si dokázala naraziť hánky, to netuším… asi sa prejavili nejaké moje špeciálne schopnosti… keď vieš, tak vieš… no napriek tomu sa budem radšej venovať príprave relácií pre tv8 a nebudem sa hrať na lietadlo… len neviem, či ešte môžem považovať za pravdivý výrok: „Ja som ešte neletela.“

.

.

.

2015

2014

2013